„V nedeľu Božieho milosrdenstva k nám príde páter trochu inej pleti ako sme my“, oznámil mi náš otec duchovný. „Bolo by dobre urobiť s ním rozhovor!“ Ihneď ma napadla myšlienka, že urobiť s ním rozhovor bude určite ťažko, nakoľko rečová bariéra z mojej strany bola namieste. Do sakristie však vošiel usmievavý pán. Po privítaní v angličtine sme zistili, že okrem rodnej reči hovorí po Taliansky a tak trocha aj po rusky. Vtedy všetky bariéry padli. A nakoniec tu bola aj sr. Alma, ktorá ako sme sa presvedčili perfektne ovláda taliančinu.
1. Na úvod sa nám predstavte.
Volám sa páter Henry a narodil som sa v Peru v meste Trochilio 19. augusta 1964. Môj otec sa volá Ricardo a moja mama Luc, čo znamená svetlo. Mám desať súrodencov a ja som šiesty v poradí. Školu som ukončil v Peru, keď som mal šestnásť rokov. Potom som odišiel na jeden rok do armády. Aj keď som nastúpil v Peru na univerzitu, hneď som ju aj nechal. Keďže moja sestra v tomto období ukončila vysokú školu v Argentíne, čo je 5 000 km od Peru a aby tam nebola sama, tak prosila, aby k nej niekto prišiel. Keďže som bol voľný, tak som išiel s ňou. Býval som v dôležitom meste La Plata a tam aj bývam celých 26 rokov.
2. Môžete nám povedať niečo o štúdiách?
La Plata je mesto, kde je veľa vysokých škôl a prichádza tam študovať z celej Argentíny veľa mladých ľudí. 70 000 mladých ľudí je tam vlastne kvôli štúdiu. Ja tiež, keď som prišiel do Argentíny a žijúc tam som videl, že by to bolo možné, aby som tiež študoval. Tak som začal študovať aj popritom pracovať. Pomáhal som v jednej farnosti v Argentíne. Už vtedy bola vo mne otázka, čo vlastne chcem robiť – či chcem byť študentom, pokračovať v štúdiu alebo ma tak viac ťahalo byť laikom misionárom.
3. Kedy ste pocítili prvé volanie do vinice Pánovej?
Aj keď som študoval, štúdium ma veľmi nebavilo. Chodil som do školy, no skúšky som nerobil dobre. Srdce mi síce hovorilo, že mám študovať, ale mne sa nechcelo. Vtedy som sa už pýtal Boha, čo mám vlastne robiť. Vidí, že neflákam to štúdium, že sa učím, ale výsledky nie sú. Čo vlastne chceš od mňa? Dostal som také potvrdenie: „Chcem teba.“ Prežíval som vnútorný boj s Bohom a nakoniec Boh vyhral. Tri roky som hľadal, čo mám robiť. Štyri roky som študoval na vysokej škole za inžiniera a pred ukončením som to nechal a šiel som na teológiu. Aj keď som vo vnútri bojoval, čo mám robiť, potom som sa jasne rozhodol, že moja cesta je cesta s Bohom.
4. Ako majú mladí počúvať, že ich volá Pán?
Prvá vec, ktorá je veľmi potrebná je, aby boli pravdiví, otvorili svoje srdce pravde, Bohu a potom už Boh bude konať v ich živote. Mnohokrát, keď hovoríme, že veríme, že poznáme Boha, tak sú to len naše predstavy a to nie je to pravé. Treba otvoriť srdce pravému Bohu. Druhý krok, ktorý je veľmi dôležitý, je sprevádzanie, nájsť si v živote niekoho, kto ma sprevádza na tejto ceste rozlišovania a chcieť vidieť znaky Boha, ktoré nám on dáva na ceste za ním. Netreba sa báť dávať vo svojom srdci Bohu otázku: „Bože, čo chceš odo mňa? Hovor ku mne!“ Toto je vlastne náš život, toto je pravda a toto je cesta s Bohom – hľadať pravdu v sebe. Nechcieť žiť s maskou na tvári, ale to, čo je v nás vo vnútri, to, čo je pravdivé.
5. Aký máte vzťah k Panne Márii?
V peruánskej kultúre nie je Panna Mária veľmi objavená. To, čo je pre Peruáncov dôležité, je kríž. V Argentíne ľudia veľmi milujú Pannu Máriu. Keď som prišiel do Argentíny, tak tam som vlastne objavil Pannu Máriu a tam sa prehĺbil môj vzťah a láska k nej. Ona je mojou učiteľkou, ale skôr ako moja matka, no je vždy tá, ktorá je blízko mňa. Ja viem, že Mária je veľmi spokojná, keď som blízko Ježiša.
6. Uctieva sa v Peru Božie milosrdenstvo?
Tento sviatok je známy na celom svete, pretože Ján Pavol II. pomohol tomu, aby sa to rozšírilo. Aj misionári, ktorí prišli do Argentíny, boli tí, ktorí priniesli vlastne do celej Ameriky úctu k Božiemu milosrdenstvu. Obraz a symbol Pána Ježiša a Božieho milosrdenstva je veľmi rozšírený.
7. Mohli by ste nám povedať niečo o misiách?
Prvá vec je, že byť misionárom, to je povolanie a myslím, že toto je veľmi dôležité. Druhá vec je, že je veľmi potrebná príprava. Tretí krok je veľmi dôležitý a to, že tam musí byť rozlišovanie s biskupom alebo s niekým, kto sprevádza toho človeka a vie rozlíšiť, či tam ide o povolanie alebo o útek alebo o čokoľvek iné. Potom, keď už je to jasné, tak Boh sa už postará. Sú misionári, ktorí zomrú po prvom mesiaci pôsobenia na misiách akýmkoľvek spôsobom. Sú tiež aj takí, ktorí dlhé roky slúžia na misiách a dokážu to.
Mohli by ste na záver nechať nejaký odkaz pre mladých?
Včera sme boli na diecéznej animátorskej škole vo Važci, kde som videl 50 ľudí, ktorí sa dva dni horlivo modlia a stretávajú. Už toto mi ukazuje, že cirkev na Slovensku robí pre mladých veľa a že možnosti tu sú. Prvá vec je, že mladí by mali rásť v láske k Bohu. A druhá vec je, že dôležitá je veľká poslušnosť aj v cirkvi v každej oblasti. Toto by im malo pomôcť a cirkev by im mala ponúknuť službu v cirkvi.
Ďakujeme za rozhovor.
Pripravili M. Magda a G. Magdová
