Bratia a sestry, opäť sú tu prázdniny, dovolenkový letný čas. V týchto dňoch si pôjdeme oddýchnuť k moru, do hôr, do malebných slovenských dediniek, k riekam, k starým rodičom alebo budeme oddychovať doma so zníženými pracovnými „otáčkami“ a budeme robiť to, čo chceme a nie to, čo musíme.
V týchto letných mesiacoch si azda aj uvedomíme, že sme iba hosťami na tejto zemi a putujeme s mnohými ťažkosťami k večnej vlasti. Každý výlet aj dovolenka je spojená s námahou, únavou a niekedy s nepredvídateľnými ťažkosťami. Je spojená aj s rizikom: „Veď sa aj niečo môže aj prihodiť.“
Mnohí šoféri, cestujúci, pútnici, oddychujúci vzývajú sv. Krištofa, anjela Rafaela alebo anjela strážcu, patrónov putujúcich, aby šťastlivo prišli nielen na miesto oddychu, ale vrátili sa aj bez nehody domov. Je to správne. Je to prejav našej viery, lebo nie je možné predvídať všetko, čo sa nám môže stať. Jedno však vieme: Boh nie je od nás vzdialený. Je vždy našou budúcnosťou a súčasne naším sprievodcom. Toto vedomie nám vo viere dáva nepredstaviteľnú istotu na všetkých našich cestách. Dokonca aj vtedy, keď si myslíme, že môžeme byť na vlastných cestách nezávislými od Božej vôle. Preto by sme sa mali na začiatku každej cesty celkom odovzdať do Božích rúk úprimnou modlitbou. Lebo on naplánoval naše životné cesty, on určuje smer nášho cestovania, on stanovil pravidlá nášho života a on sám určil cieľ a koniec nášho putovania. A tak sme v cieli, keď si myslíme, že sme ešte stále na cestách a sme ešte stále na cestách, keď si myslíme, že sme v cieli.
Cesta, ktorú prejdeme, nás nevedie iba do miestneho cieľa cesty, ale vedie nás vždy o kus ďalej na našich vlastných životných cestách, vedie nás k ďalším úlohám, povinnostiam, známym, k novým ľuďom alebo k novým nepredvídateľným životným situáciám. Ale každým úsekom prej(e)denej cesty sa nám začína kus budúcnosti nášho života.
Nech sú naše letné dovolenkové cesty, či už prejdeme veľa alebo málo, bezpečné a nech nás obohatia svojou múdrosťou.
Mgr.Oliver Székely, duchovný otec