Doplnil by som, s vaším dovolením, ďalšiu skupinu. Nie žeby taká veľká kapacita ako Max Kašparů potreboval opravu, ale jednoducho v Čechách sa táto skupina nezvykne vyskytovať. Ide o skupinu pozorovateľov. Vyznačujú sa tým, že z úctyhodnej vzdialenosti pozorujú, čo sa deje pri kostole. Cez sv. omšu sú v parku, či na cintoríne a pozorujú, či náhodou nepadne kostolná veža. Ak by náhodou padala, treba predsa ,aby niekto podal podrobnú správu o tejto udalosti. Čas sv. omše si krátia rôznymi témami, napr. šport, zháňanie majstrov murárov, či hocakých remeselníkov, nechýbajú vtipy dokonca aj poriadne okorenené, atď. Ak náhodou nemajú čo fajčiť, vyšlú najtriezvejšieho (niekedy sa tam stretne poriadna partia, ktorá preberá horúcu sobotňajšiu noc), alebo najrýchlejšieho z nich pre cigarety a ten pri prechode okolo kostola skutočne zrýchli krok, čo keby práve vtedy padala veža.
Poslednou skupinou sú vo viere živí. Sú to ľudia, ktorí veria v Boha a veria aj Bohu. Berú vážne a zodpovedne svoju vieru napriek všetkým ťažkostiam a problémom. Pristupujú k sviatostiam aj za cenu veľkých obetí, milujú Cirkev, radujú sa s ňou, s ňou trpia a sú jej ozdobou.
Vyhodnotenie testu
Skupiny 1 – 6 (tu patria aj pozorovatelia). Ak vaša viera neprekonala ťažkú mŕtvicu, do hrobu jej veľa nechýba. Príznaky nie sú znamením smrti. Nádej je veľká. Cesta k oživeniu vedie cez lásku k Ježišovi. Nebojte sa otvoriť mu srdce. Takú veľkú lásku, akou vás miluje Ježiš, ste ešte nezažili. Ak túžite po dobrodružstve, verte mi, s Ježišom si prídete na svoje.
Skupina živých vo viere
VYDRŽTE! Stojí to za to! Predovšetkým sa vo viere posilňujte a majte sa radi. Milujte aj tých, ktorí patria do hore spomenutých skupín. Kristus ich tiež miluje. Dávajte svetu nádej, ktorú čerpáte z Boha. Buďte zdravo pokorní, prirodzene radostní a dobrí. Čerpajte z modlitby a hlavne zo sviatosti.
Bez ohľadu na to, do ktorej skupiny sme sa zaradili, pozrime sa na sv. omšu, aby sme trošku viac prenikli do tohto tajomstva lásky.
Na všetko dôležité, pekné…, sa v živote pripravujeme, lebo od toho niečo očakávame. Sv. omša je to najdôležitejšie a najkrajšie, lebo ide o stretnutie s Bohom, s našou Láskou, ktorá nás nekonečne miluje. Na toto stretnutie by sme sa mali tiež patrične pripraviť, a to telesne a duchovne. Prípravu by sme mohli rozdeliť na vzdialenú, je to doma, keď sa obliekam do kostola. Nové šaty by ma mali motivovať k tomu, aby sme mali aj dušu aspoň takú čistú ako odev. Sv. omša je spoločenskou udalosťou, preto by sme tam nemali vbehnúť v otrhaných rifliach. Oni nie sú spoločenským odevom. Na recepcie, spoločenské posedenia… je predpísaný spoločenský odev. O čo menšia je sv. omša, keď jej v príprave venujeme tak málo.
Mali by sme sa naučiť oslavovať, lebo človek je stvorený pre spoločenstvo s Bohom. Vytvárať toto spoločenstvo znamená byť v jeho blízkosti a to znamená byť na jeho obeti, na sv. omši. Z toho vyplýva, že človek je stvorený pre siedmydeň. Ak túto potrebu nemá uspokojenú, tak si vytvára „svoje obety“, oslavuje seba a to je často spojené so zlom, buď vedomým, alebo nevedomým. Pri návšteve Ruska som mal možnosť vidieť oslavy dňa mesta. Keďže ľudia túžia po slávnosti a nemajú možnosť oslavovať Boha, usporiadali deň narodenín mesta. Od skorého rána revala hudba, ľudia pili ako dúhy a na druhý deň pred obchodným domom bolo celé parkovisko (veľké ako futbalové ihrisko) preplnené fľašami od piva, vína a liehu. Bezdomovci chudáci nevládali nosiť fľaše a koľko tam muselo byť opitých mužov, žien a mladých.
Porovnajme si ešte iné akcie. V Bratislave po oslave sviatku Božieho tela bola celá ulica vyčistená a posypaná kvetmi. Po diskotéke, ktorá je tiež svojím spôsobom oslavou, bola celá ulica plná skla, popolníc… V Petržalke po sv. omši, keď boli blahorečení bl. Zdenka a bl. biskup Hopko, nabehla na tento priestor čata päťdesiatich upratovačov s metlami a lopatami urobiť poriadok. Prišli tam, otočili sa na opätkoch a išli domov, lebo nemali čo robiť. Približne v tom istom čase na Záhorí bola techno párty. Po tom, ako sa pod dohľadom polície účastníci rozišli, v nákladných autách odvážali to, čo po nich ostalo; bolo ich tam ani nie tisíc ľudí. V Petržalke na sv. omši bolo do štyristotisíc ľudí. Aký je tu rozdiel? Rozdiel je v obsahu oslavy. Ak je obsahom Boh, oslava je na dobro človeka. Ak je z oslavy Boh vylúčený, potom sa to zvrhne.
Blízka príprava na sv. omšu je pri vstupe do kostola. Tu si uvedomujem, že prichádzam do posvätného priestoru, ale nesiem si so sebou aj svoj svet, svoje problémy…, nesiem si ich tam preto, aby som Ti to, Bože, obetoval a prosil o požehnanie a pomoc.
„Všetko o sv. omši“ pre mladých od známeho autora – nášho rodáka Vladimíra Baluchu, CM