Malý grécky kríž pred evanjeliom
Týmto krížom si značíme čelo, ústa a hruď. Tama, kde je Pánov kríž, mizne moc zlého ducha. Ako sa prejavuje moc zlého ducha nado mnou? Ak moje myšlienky nie sú v súlade s Božími myšlienkami. Moje slová sú v protiklade s Božím zákonom, sú urážlivé, hrubé. Moja láska nie je vlastne láskou, ale sebectvom, preto potrebujem zničiť moc zlého ducha v mojich myšlienkach, rečiach, ale aj v konaní. Pri tomto značení, aby som si hlbšie uvedomil, čo robím, môžeme sa modliť: Na Pána nech myslím, o Pánovi nech hovorím a Pána nech milujem. Alebo: Pán nech je v mojej mysli, na mojich perách aj v mojom srdci, v mojom konaní nech je Pán. Modlitba, ktorú môžem pridať ku gestu, nám iba pomôže k lepšiemu sústredeniu sa.
Sedenie
Je to postoj počúvajúceho. Učeníci pri svojom učiteľovi sedeli a pozorne počúvali. Ak pozrieme do evanjelia, nájdeme veľa zmienok o tom, ako ľudia sedeli pri Ježišových nohách a pozorne počúvali. Títo si vybrali lepší podiel, ktorý im nebude odobraný. Tu nejde o to, aby sme sedeli pri nohách kňaza, ale ide o to, aby sme pozorne počúvali Božie slovo. Sedenie je postoj učeníka, ktorý sa pripravuje na splnenie toho, čo počuje od Pána. Nemôžem robiť nič, ak najprv nepočujem, čo mám robiť. Nemôžem urobiť nič dobré, ak nie som najprv poučený.
Prostrácia
Ležanie tvárou k zemi. Postoj najvyššej úcty pred Pánom. Dávam tým najavo, že som na Bohu závislý a to úplne a že v porovnaní s ním nie som nič, iba prach. V prachu ležal ten, kto prosí o milosť, lebo prehral bitku. Ten, čo prehral bitku, ležal na zemi a jeho premožiteľ mu stúpil na krk. Ak ho chcel zabiť, tak ho týmto (že mu stál na krku) jednoducho udusil. Ten dusiaci, samozrejme, že často prosil o milosť. Vtedy ho jeho premožiteľ zodvihol, lebo videl, že je pokorený a urobil si z neho svojho sluhu.
My dávame najavo, že sme prehrali bitku s diablom, ale Ježiš nám nestojí na krku, ale tým, že ľutujeme, odpúšťa nám naše hriechy a slabosti.
Toto gesto sa používa iba na Veľký piatok, keď kňaz ako zástupca ľudu leží tvárou k zemi. Tiež sa používa pred vysviackou diakona, kňaza, biskupa, kde kandidát na vysviacku leží tvárou k zemi. Bol by som zabudol na skladanie rehoľných sľubov. Niektoré rehole majú vo svojom sľubnom obrade tiež prostráciu. Kandidát sľubu leží tvárou k zemi, aby dal najavo svoje odumretie všetkému, čo ho odvádza od Boha.
Zložené ruky
Už sme spomínali, že týmto gestom sluhovia hovorili Pánovi: „Ja zastavujem svoje ruky, aby som sa venoval iba tebe, Pane“. Je to postoj prosiaceho. Ak moje ruky prosia, je to znak toho, že som otvorený pre dar. Dar je vždy zadarmo, je nezaslúžený, iba z Božej dobroty sme ho dostali.
Úklon
Ukláňame sa pred oltárom, ktorý symbolizuje Krista a jeho obetu na kríži. Ďalej sa diakon ukláňa pred kňazom, keď prosí o požehnanie pred čítaním evanjelia. Kňaz sa nad ním modlí: „Pán nech je v tvojom srdci i na tvojich perách, aby si dôstojne ohlasoval jeho sväté evanjelium, v mene Otca, + i Syna, i Ducha Svätého“. Ak ide čítať evanjelium sám kňaz, vtedy sa ukloní a modlí sa podobne ako v predchádzajúcom prípade: „Pane, očisť mi srdce i pery, aby som dôstojne ohlasoval tvoje evanjelium“. Všetky texty vo svätej omši sú prebraté zo Svätého písma. Aj táto upravená modlitba má základ v Písme.
Táto veta je napísaná na stĺpe pred budovou kňazského seminára v Spišskom Podhradí a je to citát z proroka Malachiáša 2, 7: „Labia sacerdotis, custodiat scietiam“, „Lebo pery kňaza majú zachovávať poznanie“. Tento prorok je ako oheň. Tieto slová sú výčitkou kňazom, ktorí nehlásajú Božie slovo tak, ako to chce Boh. Preto táto modlitba, aby kňaza viedol Duch Svätý, ktorý je duchom odvahy, pravdy, poznania… Aj kňaz je len človek, preto sa modlí, aby nemal strach hovoriť pravdu. Mnohí si myslia, že kňaz musí byť ticho, ak ide o nejaký problém v spoločnosti. Práve naopak. Je to jeho povinnosť ukázať, kde je pravda. Pozrime sa na Jána Krstiteľa, čo hovorí: A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ (Mk 6, 18). Ján sa vyjadruje na spoločenskú otázku, teda politickú tému, ktorá bola porušovaná zo strany Herodesa.
„Všetko o sv. omši“ Mgr. Vladimír Balucha