Tento mesiac naša farnosť prežívala veľkú udalosť. Každé dva roky prijímajú naši mladí sviatosť birmovania z rúk otca biskupa. Ani tento rok nebol nijakou výnimkou. Sviatosť birmovania prijalo spolu 90 birmovancov. Z Víťaza 63 a z Ovčia 27 mladých. Naša príprava trvala dva roky, ktoré „ubehli ako voda“. Ani sme sa nenazdali a už sme mali termín našich skúšok.
Pri skúškach bol skúšajúcim otec Peter Čorba z Krížovan. Bol super skúšajúcim, nechal prejsť každého. Možno preto, že sme všetko vedeli, ale isto aj preto, že videl náš záujem a túžbu stať sa dospelými kresťanmi. Za náš ročník môžem hrdo vyhlásiť, že sme boli svedomití birmovanci. Chodili sme do kostola, aj keď sme niekedy „trucovali“ a nesadali sme si do prvých lavíc, birmovku sme brali vážne, nie ako povinnosť, ktorú sme sľúbili rodičom, ale ako povinnosť našich sŕdc.
Verím, že túžbou každého birmovanca bolo začať odznova a začať žiť život s Kristom. Tohto roku sme mali veľmi kreatívnych birmovancov, čo sa ukázalo aj pri výbere birmovných mien, ktoré boli veľmi nezvyčajné, niektoré aj nepoznané. Naša kreatívnosť sa isto ukázala aj vo výzdobe kostola, keď sme vybrali kvety všetkých farieb, aby sme ukázali, že sme plní života ako púčiky jarných kvetov. Farebnosť ukázala, že všetci sme iní, odlišní, no predsa nás niečo spája – radosť zo života. Naši chlapci nám priniesli azda tie najkrajšie „máje“, aké kedy boli: už tu sa ukázalo, že my mladí nie sme ku všetkému ľahostajní, ako sme v poslednej dobe opísaní. My tiež vieme ukázať, že nám na niektorých veciach záleží, vieme si ísť za svojim, vieme a chceme žiť s Kristom.
Myslím, že naša radosť v deň birmovania bola toho dôkazom. Otec biskup nás veľmi povzbudil svojimi slovami, ktoré boli nám mladým povedané tak „po našom“. Boli sme síce napätí, mali sme trému, možno aj hlad, ale nedá sa opísať pocit, keď otec biskup položil ruku na našu hlavu a my sme prijali dary Ducha Svätého. Bol to pocit, akoby nič iné okolo nebolo, akoby nás ovial studený vietor, taký príjemný a taký láskavý. Bol to nádherný pocit. Pocit šťastia, že nám náš Otec nebeský prostredníctvom Ducha Svätého dáva tak veľa. Že do nás vkladá svoje nádeje, že nám verí a chce, aby sme boli jeho priateľmi. Sme mladí, máme veľa chýb, často sklameme a veľakrát padneme. Ale birmovkou sme dostali šancu zdvihnúť sa a ísť ďalej. Ísť ďalej životom s Bohom. Využiť dary, ktoré nám dal a hrdo povedať, že sme dospelými kresťanmi.
Preto aj Vám, milí birmovanci, a tiež sebe prajem, aby sme hrdo a správne narábali s darmi, ktoré nam dal Otec nebeský. Aby sme si ich vážili a aby nám neskôr Otec nebeský vo večnosti povedal: „Dobre si hospodáril s mojimi darmi, preto budeš mať miesto v mojom kráľovstve.“
Marianna Čechová, Víťaz