Bratia a sestry, opäť sme už po odpuste sv. Jozefa, robotníka. To znamená, že je tu mesiac máj a rok sa už poriadne rozbehol. Vo veľkonočnom období sme už postúpili a tešíme sa z dlhších dní a dúfajme, že aj teplejších. Začali sa aj jarné práce na poli aj v našich záhradkách. Máme za sebou aj birmovku a naša „mladá katolícka nádej“ sa rozpŕchla do ulíc sveta, na zábavy a môžete si všimnúť aj prvé lásky – veď je „čas lásky“.
Naozaj je „čas lásky“ a nielen v máji. Pán Ježiš nám zanechal pred svojou smrťou krásny testament: „Nové prikázanie Vám dávam, aby ste sa milovali navzájom“ (Jn 13,34).
Tieto slová nech hýbu nami v ďalších dňoch, kdekoľvek sme a žijeme. Nech hýbu mladými, ktorí chcú milovať a byť milovaní. Mladí, nezabudnite, hľadajte pravú lásku, ktorá je ukrytá v srdci. Láska nech hýbe manželmi, aby si neustále uvedomovali, aké šťastie ich stretlo, že životom môžu kráčať spolu, že nie sú sami a ak žijú úprimnú lásku, tak nemôžu nevidieť, že Ježiš ich miluje a je s nimi. Lásku nech vnímajú aj starí ľudia, o ktorých sa starajú deti, vnúčatá, lekári či zdravotné sestry. Nech ďakujú Bohu, že vo svojom utrpení a v starostlivosti o nich je možné stretnúť Ježiša, ktorý je Cesta, Život a Pravda.
Zviditeľnením príkazu lásky je aj náš chrám, ktorý je uprostred našich domovov. Odpustový kazateľ povedal: „Kostol je ako studňa v záhrade, ako slnko na nebi, ako srdce v tele človeka. Kostol dáva dedine tvár. Bez kostola by bola dedina len zhlukom striech bez centra, bez stredu.“
Stredom našej dediny sú naše kostoly. Dávajú našej farnosti tvár. Sú neodmysliteľnou časťou našich každodenných dní. Každý deň nás sprevádza hlahol zvonov: ráno, na obed a večer. Odvážim sa povedať: kostol sv. Jozefa je veľkou láskou veriacich ľudí vo Víťaze. Stavali ste ho vo veľmi ťažkej dobe. Je to vaša celoživotná láska. S takou láskou isto stavali naši predkovia kostol sv. Ondreja, a samozrejme, aj veriaci z Ovčia kostol sv. Barbory. Sú to vaše lásky. Sú to srdcia našich dedín.
Tak ako kostoly dávajú tvár našim dedinám, tak nášmu životu dáva tvár pravá láska. Je to každodenná služba blížnym, v ktorých vidíme živého Krista. Je to nezištná láska, ktorá dáva a nič nečaká. Je to láska bez podmienok. Nie je to zdeformovaná láska, ktorá vidí len vonkajšok. Je to láska, ktorá vidí to najpodstatnejšie: srdce človeka. Nech o nás hovoria: „Pozrite sa, ako sa milujú.“
Mgr. Oliver Székely, duchovný otec