Naša dedinka Ovčie je najbližšie ku kostolíku svätej Anny, hoci patrí Kluknave, no aj tak sme s nimi ako jedna rodinka. V minulosti sme pri svätej omši niesli obetné dary spolu. Každý rok očakávame ten vzácny odpust svätej Anny, s radosťou kráčame ku kostolíku. Prichádzajú naši rodáci ku rodičom, stretneme sa a porozprávame.
Slávili sme trojdnie. Počuli sme pána arcibiskupa Bobera, akí máme byť kresťania, aby nás Boh mal rád, vďačíme im za povzbudivé slová. Svätú omšu sme prežili s radosťou v srdciach, prosili sme, aby naše rodiny žili v láske, obohatili sme sa eucharistiou. Počasie bolo upršané, ale ľudí neodradilo, chceli dokázať svätej Anne, ako ju milujú. Nebeský Otec mal v pláne si vyvoliť v starobe Joachima a Annu za vzorných manželov, žili Bohu milým životom. Pán Boh ich obdaril veľkou láskou, keď svätá Anna porodila v starobe Pannu Máriu, ktorá sa stala matkou Pána Ježiša, ktorý vykúpil z lásky k nám celý svet. Buďme aj my trpezliví, prosme, modlime sa, on na nás nezabudne. Samé katastrofy, rozbité manželstvá, kam to spejeme? Keď nebudeme dávať Pána Ježiša na prvé miesto, v našom živote „stroskotáme“.
On nám dáva chlieb na stôl, požehnáva našu úrodu, dal nám deň, slnko, mesiac, hviezdy, aby sme pracovali, ale dal nám aj noc, aby sme odpočívali.
V duchu sme si pomysleli na našich zosnulých, ako sa tiež tešili na odpust svätej Anny, nech odpočívajú vo svätom pokoji.
Mária Tobiášová, Ovčie