Žičenie mamke Márii Kočikovej, ktorá sa v decembri 2010 dožila, vďaka Bohu, 60 rokov života. Pri tejto príležitosti som o nej, jej živote napísala zopár veršov.
tiež pridám jedno „ďakujem“ za Teba mamka, aj ocka.
Dnes Tebe, drahá mamička, napísať zopár veršov chcem,
aj trocha zaspomínať, Tvoj príbeh rozpoviem.
Prišla si ako „poškrobek“ do sveta dospelého,
či benjamínom si Ty bola? v období trocha zlého.
No rástla si krásou tela aj Tvojej veľkej duše,
a za pár rôčkov prejdených stávaš sa matkou detičiek.
Za všetky štyri deti dnes vrúcne Ti, mamka, ďakujem,
aj naše piate dieťatko určite v nebi počuje.
Máme my za čo ďakovať Otcovi nášmu na nebi,
že máme skvelých rodičov a my, že sme ich deti.
Najprv v malom, teraz väčšom domčeku sme spávali,
a vždy s nami bok po boku stará babka bývali.
Žiť so svokrou, našou babkou desaťročia štyri,
dnes nevesta rýchlo zdupká, len sa za ňou dymí.
Keď sa prejdeš po Krompachoch, vždycky kričia bratia naši,
„šestričko jak še mace, moja žena zaše rodzi“.
Odrodila mnohé deti jak pôrodná babica,
dodnes pichá injekcie, prvá pomoc to Ovčia.
Hlas máš krásny ako zvon, aj v Ovčianke vedia oň.
Mamka spieva, kde len môže, to ju drží pri živote.
A tak z Krásy života prvé miesta priniesla.
Teraz spieva Pánu Bohu na choruši na oslavu.
Keď nespieva, perie, žehlí alby, rúcha, mnohé veci,
až je všetko požehlené, upratať tiež treba v chráme.
Ak však túžiš po oddychu, zatvoríš sa do chlieviku,
v ňom kozičky maličké kŕmiš, škrabkáš na líce.
Kozičky či jahniatka vždy Ťa veľmi potešia,
na jar zasa kačiatka, gazdiná si šikovná.
Tvoju lásku vždy cítili či už doma, či v maštali,
no hlbokú lásku máš ku ockovi v každý čas.
Mamka ľúbi ocka veľmi, stála pri ňom v každom boji,
ocko za to mamke vďačí, je pre neho vesmír celý.
Vážim si Ťa, mamka moja, že aj pri mne si vždy stála.
Teba s ockom veľmi ľúbim a ďakujem srdcom vrúcnym.
Prijmi babka za hrsť bozkov aj od Tvojich nezbedníkov,
vnúčence Ťa bozkávajú a pozdrav Ti posielajú.
Slávka K.