Skutočný príbeh omilostenej duše o Božom súde po smrti
Prečo žijeme na tejto zemi? Aký zmysel má život človeka? Čo znamená žiť svoju vieru – kresťanstvo, teda kto je to kresťan? Čo od nás Boh očakáva a podľa čoho nás bude súdiť? Toto sú základné otázky každého z nás, či je veriaci, alebo nie. Nezáleží na tom, čomu verí a čomu nie, s čím bude súhlasiť a s čím nie. Táto kniha dáva jasné odpovede nie autorkou, ale Bohom. On sám dal odpovede tejto omilostenej duši, ktorá prežila svoj posmrtný súd. Táto kniha je varovaním pre každú dušu, no najmä dušu kresťana, lebo práve duša, ktorá pozná prikázania, má ich žiť a nielen teoreticky ovládať. „Nie podľa slova VIEM bude súdený človek, ale podľa SKUTKU LÁSKY.“ „Nie každý, kto hovorí Pane, Pane, vstúpi do Božieho kráľovstva!“
Ak niekto z vás pochybuje o existencii Boha, alebo že smrťou všetko končí, pani Dr. Glória Polo z Kolumbie, ktorá zomrela po zasiahnutí bleskom a niekoľko dní ležala v kóme, veľmi ťažko zranená, sa ocitla na druhej strane skutočnosti a bolo jej dovolené nahliadnuť do svojej knihy života, vrátiť sa a vydať o tom svedectvo všetkým, ktorí pochybujú, alebo neveria.
Cesta duše tunelom k svetlu sa zhodovala s tisíckami svedectiev, aj opis bieleho svetla a neopísateľnej lásky, ktorú duša cíti a nedokáže sa to prirovnať k ničomu pozemskému je vlastne len prvá etapa prechodu z tohto života do večnosti. V objatí tejto neopísateľnej lásky duša pani Glórie stretla všetkých svojich blížnych zomrelých a videla svoj život v jedinom okamihu. V dokonalej skutočnosti prekrásnej záhrady, v ktorej všetko bola LÁSKA, bez príťaže telesnosti a času bolo všetko také jasné a nádherné, taktiež vnútro ľudí, ich myšlienky a pocity. No Glória vedela a cítila, že tam nesmie vstúpiť.
V tom momente počula hlas svojho muža, ako na ňu volá a ona sa vrátila, aj keď nechcela opustiť toto nádherné miesto. Jej duša sa ocitla na ošetrovni, kde o jej život bojovali lekári, tesne nad svojím telom, ktorého dotyk s dušou iskril a spôsoboval nekonečné bolesti. Tieto obrovské bolesti jej spôsobovali nielen fyzické rany, ktoré pri precitaní cítila, ale najmä márnivosť svetskej ženy. Márnivosť sebavedomej, emancipovanej, diplomovanej odborníčky a študovanej ženy, intelektuálky, ktorá bola otrokyňou svojho tela, ktoré bolo jej modlou. Práve toto telo bolo teraz po zásahu bleskom zuhoľnatené a krásne nohy – jej pýcha – boli len pahýle.
V tomto stave, keď jej duša opäť opustila telo, si pani Glória uvedomila, ako úboho vyzerá jej duša, ktorá bola celý život podvyživená a na diéte – tak ako telo potrebuje potravu a starostlivosť, tak aj duša potrebuje pre svoj život Boha – KONTAKT S BOHOM, inak ZOMIERA. „Chýbala mi ochrana modlitby a viera, viera v silu milosti a v silu obety svätej omše.“ Najhoršie pre dušu človeka je, keď si myslí, že diabol alebo peklo neexistuje, čo znamená, že neexistuje aj Boh a jeho spravodlivosť, to totiž označuje rozdiel medzi dobrom a zlom, medzi zodpovednosťou a anarchiou života človeka. „Hovorila som si, že ak existuje diabol, tak všetci pôjdeme do neba, na čo sa tu máme vôbec namáhať a čoho sa báť? Načo zachovávať Desatoro a pravidlá ,,svätej cirkvi“, ktorá je taká a taká, keď je úplne jedno, čo konáme?
To som šírila ďalej a takéto zmýšľanie ma vzdialilo nielen od Cirkvi, ale začala som ničiť aj svoj vzťah k Bohu. Keď som si to uvedomila, uvidela som tie najohavnejšie bytosti, aké si ani nedokážete predstaviť – uvidela som skutočných démonov, ktorí prišli, aby vyúčtovali každý hriech, každú prijatú ponuku k hriechu, za ktorú teraz musím zaplatiť. Áno, žiaden hriech nie je zadarmo, lebo všetky patria satanovi za pokoj vášho svedomia, a teda za ne musíte zaplatiť – SEBOU. Ale ak svoje zlyhania oľutujete a vyznáte Bohu vo sviatosti zmierenia, satan vám ich nebude môcť vyčítať, lebo Boh zaplatí túto cenu za vás. Toto je pravé ovocie Kristovho umučenia – toto je to výkupné za naše hriechy – týmto nás urobil Božími deťmi.
„Vtedy som bola vtiahnutá znova tmavým tunelom a rútila som sa smerom dolu. Pritom táto temnota spôsobovala strašné bolesti, hrôzu a hanbu a prášený zápach mojej duši pošpinenej hriechom. Potom som uvidela, ako sa otvorila zem, ako tlama, ktorá ožila, chvela sa a nasávala ma dolu – to bola duchovná smrť mojej duše. Vtedy som náhle pocítila, ako ma svätý Michal drží za nohy, no ja som padala a celú ma pritom pokryli netvory ako larvy. Cítila som nepredstaviteľný odpor a hrôzu a kričala som ako pomätená, lebo tieto veci horeli – ide totiž o žijúcu temnotu, nenávisť, ktorá tak páli, vykorisťuje a vysáva, že nedokážem popísať túto hrôzu. Pritom som videla milióny miliónov ľudí, ako plakalo a stenalo v tejto žumpe a bahne nenávisti, plného škrípania zubov, kvílenia a bolestných výkrikov, na ktoré už nikdy nezabudnem.
Chápete – toto je vzdialenosť od Boha, toto je hriech a peklo. Peklo sa začína neprítomnosťou Boha, pretože tam človek Boha nepociťuje – Bohu sa hriech protiví, hnusí. V očistci je nádej, tam sú úbohé duš chránené pred každým zlým vplyvom, sú už Božími svätými, s démonmi už nemajú nič spoločné. Na tomto mieste trpia duše aj za utrpenie živých, ktorí kvôli nim znášajú hanbu, potupu, komplexy, napríklad rodičia, príbuzní. A diabli sa z toho tešia a stále im vyčítajú ich hriechy: „Pozri sa na to utrpenie, čo si im spôsobil, ako kvôli tebe rebelujú proti Bohu…“
Preto je prepotrebné obrátiť sa po akejkoľvek tragédii k Bohu a žiť život lásky. Dať slúžiť zádušné sväté omše, lebo duše v očistci nemôžu pre seba urobiť nič. V tejto bezmocnosti moja duša začala kričať: „Toto je omyl, som katolíčka, v živote ma nazývali svätou, nikomu som neublížila, nakupovala som pre chudobných, chodila som do kostola, často som nepýtala peniaze za zákroky, ak nemali čím zaplatiť, ja som kresťanka. Pustite ma von, to je omyl!“ Vtedy som uvidela svojich rodičov, ako musia trpieť kvôli mne a znášať aj moju bolesť, lebo tam človek vidí do najvnútornejšieho vnútra. Pri mojom zúfalom kriku som začula hlas, bol to nebeský hlas, pôvabný a plný pokoja, pri ktorom sa moja duša radostne zachvela, vnímam jeho slová: ,,No dobre, keď si skutočne katolíčka, určite mi vieš povedať, ako znie desatoro Božích prikázaní!“ Pri tejto výzve som sa ocitla v pasci, ktorú som si sama nastražila, lebo som sotva vedela, že existujú.
pripravila Lucia Galdunová, (vydané s cirkevným schválením)