Iste poznáte vášho rodáka, možno vášho priateľa, Štefana Pavlíka. Narodil sa medzi vami v krásnych, aj ťažkých tridsiatych rokoch, vtedy, keď sa príroda prebúdza, rozkvitá, rozkvitol aj on. A že rozkvitol do krásy a sily, o tom niet pochýb.
Nedávno oslávil krásny vek – 85 rokov. Toto jubileum je v mnohých prípadoch závideniahodné. Zvlášť preto, v akej dobrej kondícii sa náš dedko, otec, brat, priateľ, aj 8-násobný pradedko drží. Ako 18-ročného ho spolu s ostatnými mužmi odvliekli Nemci na kopanie zákopov, odkiaľ sa mu, našťastie, aj ďalším, podarilo ujsť a vrátiť sa domov. V roku 1949 narukoval na vojenčinu, počas ktorej bol členom hradnej stráže, pri vtedajšom prezidentovi ČSR Klementovi Gottwaldovi. Ešte predtým sa zaľúbil a 29. septembra 1949 sa oženil s nebohou manželkou Helenou, s ktorou sa mu narodili 4 krásne deti a s ktorou prežili krásnych 60 rokov spoločného života.
Po vojne, keď nastalo obdobie normalizácie, ako mnohí pracoval pri výstavbe ciest i v elektrárňach. To, že sa mu remeslo robotníka uplatnilo v živote, svedčí aj fakt, že keď sa v roku 1957 staval náš kostol, bol členom stavebnej komisie. Dedko sa vždy riadil podľa hesla: ,,Modli sa a pracuj“. Okrem toho nikdy nezabúdal na svojich priateľov, s ktorými sa aj dnes rád stretne.
S jedným z nich sa poznajú hádam od narodenia. Je to rovesník Valentín Biroš. Už 80 rokov majú kopec spoločných zážitkov, či už zo školských lavíc, alebo z lúk, kde spolu pásli zvieratá. Po mnohých rokoch už ako dospelí spolupracovali v Kovohutoch. Nedávno sa stretli na mojej birmovke, kde si spoločne pripili na životné jubileá a zaspomínali si na staré časy. Obidvom rovesníkom – jubilantom prajeme všetci pevné zdravie a ešte veľa pekných chvíľ medzi nami.
Anička Pavlíková, Víťaz