Prázdniny ako test mojej viery

„Jeden mladý Ind sa vybral k rieke na divé kačky. Vyzbrojil sa prakom a na brehu nazbieral niekoľko kameňov. Začal ich hádzať celou silou. Mieril najmä na kačky, ktoré si nerozvážne voľkali na brehu rieky. Vyhodené kamene žblnkli a skončili v hlbokej vode. Iba dvoma kameňmi smrteľne zasiahol dve kačky, ale aj tieto kamene skončili v rieke. Mladík sa vrátil do mesta s dvoma kačkami v batohu a s jedným kameňom v ruke. Neďaleko bazáru ho zastavil klenotník a prekvapene zvolal: „Chlapče, veď ty máš v ruke diamant, ktorý má hodnotu najmenej tisíc rupií!“ Mladý poľovník zbledol a zúfalo zvolal: „Som ja ale hlupák! Diamanty som použil na to, aby som zabil dve kačky… Keby som bol na ne dobre pozrel, bol by som teraz boháčom a takto mi ich všetky odniesla voda!“ (Bruno Ferrero: Niekedy stačí jeden slnečný lúč)

Každý deň je ako vzácny diamant, aj ten cez prázdniny, ktoré sa pomaly končia. Možno nás prepadne nostalgia, smútok, zvlášť deti za množstvom voľného času či slnečnými lúčmi. V v škole budú spomínať na to, čo prežili a možno chváliť sa v slohových úlohách. Myslím však, že je potrebné sa pozrieť na prázdninový čas hlbšie, na tie skrytejšie veci, ktoré sú v našom vnútri a ktoré videl iba Boh.

Mať množstvo zážitkov je príjemné, len aby v ňom nechýbal Boh. Prázdniny môžeme vnímať ako dobrý test našej viery. Myslieť na Boha aj vtedy, keď mi je dobre, keď som plný zážitkov, oddychu a mám menej povinností. Tak prejaviť svoju vieru v modlitbe ako aj v pomoci rodičom či starým rodičom. Je pravdou, že viacej sa obraciame k Bohu, keď je nám ťažko, ale obracať sa k Bohu, keď mi je fajn, je tiež prejavom viery a vďačnosti, a to nemyslím len jedným odbitým slovom „ďakujem“.

Pomaly a isto je čas pre deti na zhodnotenie svojho testu počas dvoch mesiacov. Čo som zvládol a v čom som zlyhal. Každý deň mi bol ponúknutý ako ozajstný diamant. A Boh mi ich ponúka aj naďalej. Je to prejav jeho lásky a milosrdenstva. Čas, ktorý nám On dáva na to, aby sme ho správne využili. A správne využitý čas je časom priblíženia sa k Bohu. On nebol nikdy ďaleko ani cez prázdniny A čo ja?

Mgr. Marek Hnat, duchovný otec