Milí bratia a sestry, milí veriaci, ctitelia do Nebavzatej Panny Márie,
hitlerovské Nemecko nemalo veľké loďstvo, lebo nehraničí so žiadnym morom, ktoré by umožnilo inváziu Vermachtu na Anglicko. Malo však obrovské letectvo a toto malo zraziť Veľkú Britániu na kolená, zvlášť, že anglické letectvo nebolo na vzdušnú inváziu, prepad, pripravené. A cez to všetko sa britskí a zahraniční a teda i naši československí letci vrhli do zúfalých vzdušných bojov. Odrážali nesmiernym hrdinstvom nemecké útoky a nakoniec túto vzdušnú bitku nad Nemeckom vyhrali. Vtedy povedal ministerský predseda Winston Churchill v národnej snemovni tieto pamätné slová do našej histórie: „Ešte nikdy v dejinách nevďačilo ľudstvu nemnohým tak mnoho.“
Táto udalosť z druhej svetovej vojny mi tak trochu pripomína dnešnú našu slávnosť Nanebovzatia Panny Márie. Túto slávnosť neslávia naši odlúčení bratia kresťania protestanti, my povieme luteráni, kalvíni, dokonca nám zazlievajú, že to s mariánskou úctou preháňame. Nie je vraj podložená Svätým písmom. Oponujem. Anjel Gabriel z rozkazu Božieho prišiel k Panne Márii a ústami Božími sa jej pýta: „Mária, chceš byť Matkou Vykupiteľa, Spasiteľa?“ Akoby Boh zastal pred Pannou Máriou a pýta sa túto otázku: „Slobodne a dobrovoľne povedz áno, či nie.“ A Mária vtedy hovorí: „Fiat – áno, prijímam. Buď vôľa tvoja.“ Tak je to vo Svätom písme a modlíme sa to, katolíci, trikrát cez deň. Ráno, na obed, večer to Máriine fiat, Máriin pozdrav. A v Medjugorí sa jej pýtali deti, čo si praje od nás jej ctiteľov a vôbec od kresťanov? „Najkrajšiu modlitbu Anjel Pána trikrát denne. To mi robí veľkú radosť. Práve táto jej oslava, jej odpovede na Božiu otázku: „Chceš?“ „Áno.“ A možno dokonca títo protestanti chceli tvrdiť s dramaturgom Rolfom Hochhuthom v jeho divadelnej hre „Zástupca Kristov“, tiež luterán, že pápež Pius XII. vyhlásil v roku 1950 dogmu o nanebovzatí Panny Márie len preto, aby vošiel do dejín.
Keby som mal ja použiť Churchillove slová, potom by som správne prehlásil, že nikdy tak málo neznamená tak mnoho ako v prípade Matky Božej. Veď my všetci vieme, koľko cirkev, my všetci kresťania vďačíme v dejinách spásy Panne Márii. Pripomína nám to i blahoslavený Ján Pavol II. v rozjímaní modlitby Anjel Pána. Mária povedala fiat. Po slovensky znamená staň sa. A v tej chvíli sa slovo Ježiš stalo telom. Boží Syn sa stal človekom a vtelením Syna Božieho sa stal veľkým každý človek na tejto zemi. Veľkou sa stala predovšetkým Matka Božia plnením vôle Božej v Betleheme, na ceste k svätej Alžbete, vo vyhnanstve v Egypte a v Nazarete. Mária nikdy neprosí nič pre seba. Nikdy nezrádza svojho Syna, ako zradil Peter, Judáš, ja i ty, keď páchame ťažký hriech. Nikdy neodrádzala svojho Syna pred utrpením a krížom, ako to robí každá naša matka, keď by jej syn išiel na popravu, alebo neviem čo urobil. Každá matka odrádza svojho syna, nechce, aby jej syn trpel. Keď sa nahromadí okolo Ježiša toľko nedorozumení, že ho dokonca jeho príbuzní považujú za pomätenca. A keby v neho neuverili ani jeho bratranci a sestrenice, Mária nikdy nezapochybovala a vytrvala s Ježišom až na Kalváriu. Keď nastal deň víťazstva, keď Ježiš vstal z mŕtvych, keď sa Ježiš zjavoval učeníkom, aby im posilnil vieru, nepoznáme stretnutia Syna s Matkou. Áno, evanjelium by to bolo určite zaznamenalo, keby sa Ježiš bol zjavil svojej Matke. Ale nezjavil sa. Prečo? Mária to nepotrebovala, Mária mala takú silnú vieru, že vždy verila, od začiatku do konca a preto sa nám stala vzorom pravej, silnej, pevnej viery. V tomto spoločenstve viery už nikto nepochybuje, že Pán Ježiš je sľúbený Mesiáš, Syn Boží a že jeho pôsobením začína teraz od Otca a dovŕši sa zoslaním Ducha Svätého.
Po zoslaní Ducha Svätého začína krásne spolužitie obce jeruzalemskej. Všetci veriaci sa držali pospolu v lámaní chleba a na modlitbách. Mali všetko spoločné, po domoch lámali chlieb, čiže slávili svätú omšu. V opisovaní života prvej kresťanskej farnosti nieto zmienky o Panne Márii. Mohla však žiť v ústraní? Nadšení Kristovi vyznávači mohli prehliadnuť tú, ktorá dala svetu Mesiáša, vychovala ho, ktorá stála po celý život po jeho boku ako Sedembolestná? So svojím Synom Matka trpela a obetovala sa. V čakaní na Ducha Svätého prosí predovšetkým Panna Mária spolu s apoštolmi o jeho dary. Preto, keď dokončila svoju pozemskú púť, bola vzatá do neba, aby sa stala Kráľovnou vesmíru. Ako to tí protestanti hovoria, že Pius XII. z ješitnosti, aby vošiel do dejín, vyhlásil dogmu, zaväzujúcu každého katolíka, že Panna Mária bola vzatá s telom i dušou do neba.
Čítal som o tejto záležitosti a veru vy, ktorí poznáte časopis Víťazstvo Srdca, vydávajú ho rehoľné sestry, prekrásne tam opisuje, ako pápež Pius XII. sa namodlil, narozjímal, trápil sa, pretože boli jedni za druhým proti. V cirkvi bolo všeobecné presvedčenie, že Panna Mária bola vzatá do neba, keď bola milosti plná. Kto je milosťou Božou plný? Ten, kto má v sebe všetku svätosť. To má jedine Boh. A predsa ten Boh dáva najvyššiu svätosť Matke jeho Syna. Takže skutočne, keď ju voláme najsvätejšia, je najbližšia k Pánu Bohu. A preto si zaslúži úctu všetkých kresťanov. Keď sa pápež tak trápil, zasiahla Panna Mária osobne. Zjavila sa podľa časopisu Víťazstvo Srdca štvorročnému bystrému dieťaťu, zjavila sa viackrát, a povedala tomuto dieťaťu takto: „Povedz ľuďom, že ja som neumrela, ale bola som s telom a dušou vzatá do neba.“ Takto to chlapča povedalo sem i tam. Bolo predstavené aj pápežovi a jemu to povedalo viackrát. A tak pápežovi spadol kameň zo srdca. Vtedy nadobudol istotu, že Panna Mária tak pomohla v jeho úrade, že povedala, takpovediac cez toto dieťa, mnohým ľuďom, aj samému pápežovi. Vtedy si pápež vydýchol a hovorí: „Áno, Panna Mária, keď si to praje a je to tak, vyhlásim záväznú dogmu.“ Dogma je pravda viery, ktorú keď on, pápež, vyhlási a vo veciach viery je neomylný, tak každý kresťan katolík je povinný prijať túto pravdu za skutočnú pravdu viery.
Ako sa Panna Mária cítila jednou z nás vo svojom pozemskom živote, cíti sa jednou z nás i vo večnosti. Pri Božom tróne sa za nás modlí, z večnosti nás nabáda k pokániu, ako to v Lurdoch i vo Fatime hovorila a vyzývala trikrát ľudí k pokániu, k modlitbe svätého ruženca, k polepšeniu života. V jednom zjavení v roku 1986 Panna Mária skrz don Gobiho, ktorý napísal knihu o týchto zjaveniach, Mária hovorila kňazom toto: „Som vaša Nebeská Matka a uskutočňujem teraz svoj veľký plán lásky, aby som urýchlila víťazstvo svojho Nepoškvrneného Srdca, lebo nikdy nemal svet väčšiu potrebu mojej materskej prítomnosti ako dnes. Ide cestou nenávisti a nepriateľského odmietania Boha, cestou násilia, ľahostajnosti a nemravnosti. Zostáva hluchý ku všetkým pozvaniam Božieho milosrdenstva. Pán Ježiš stále klope usilovne a s veľkou láskou na srdcia všetkých. Vráťte sa všetci ku svojmu Vykupiteľovi, otvorte svoje srdcia Kristovi, ktorý prichádza.“
V roku viery, ktorý sme začali tohto roku 5. júla, bude pokračovať v roku 2013, chceme otvoriť srdce Vykupiteľovi, chceme zachovať s kráľovnou Nanebovzatou spoločenstvo viery a lásky. Chceme spolu so Svätým Otcom blahoslaveným Jánom Pavlom II. volať jeho heslo „Totus tuus! – „Mária, sme celí tvoji, Mária, Matka naša.“ Amen.
Dp. Ján Biroš, výpomocný duchovný