Príhovor v skrátenej podobe odznel 29. 10. 2013 na občianskom zhromaždení pred prezidentským palácom v Bratislave.
Dnes som sem prišiel predovšetkým preto, aby som poďakoval francúzskemu prezidentovi F. Hollandovi.
Ďakujem vám pán prezident za to, že nám na Slovensku ako aj ďalším „zaostalým“ národom ukazujete, ako sa z demokracie v mene demokracie môže stať totalita. Ďakujeme za toto varovanie. Pretože, ako vieme z histórie, tam, kde sa prestáva rešpektovať prirodzený zákon, začína totalita, ktorá sa vždy obráti proti človeku. Ďakujeme, že nám v priamom prenose umožňujete sledovať vaše tvrdohlavé kroky namierené proti vôli vášho národa bez ochoty diskutovať so zástupcami najväčších protestných zhromaždení vo Francúzsku za posledné desaťročia.
Ďakujem vám pán prezident tiež za to, že nám ukazujete absurdnosť rodovej ideológie odtrhnutej od biologickej podstaty človeka. Ďakujeme vám, pretože tým nás nepriamo varujete pred dôsledkami tejto ideológie v našej krajine. Vďaka vám sa tak stáva zjavný aj zmysel manželstva medzi mužom a ženou, ktorý si jednotlivé generácie doteraz odovzdávali medzi sebou úplne prirodzene a rozumeli mu. Dnes to musíme nanovo objavovať, ale vďaka vám to vidíme jasnejšie.
Ďakujem vám pán prezident, že tak dôsledne presadzujete rovnosť medzi ľuďmi, a to aj napriek zdravému rozumu. Vďaka vám môžeme vidieť, kam až je možné doviesť takú nádhernú krajinu a taký vyspelý národ, akým je ten váš. Vďaka vám vidíme, čo to spôsobí, keď sa z rovnosti stane nedotknuteľná mantra. Keď sa rovnosť uprednostní aj pred pravdou, pred pravdou o človeku, pravdou o mužovi a žene a ich jedinečnom a ničím nenahraditeľnom vzťahu.
Slovíčko ďakujem sa ale používa aj v zmysle „dosť“ alebo „už stačilo“. A preto ho použijem ešte raz v tomto význame. Ďakujeme vám pán prezident. Videli sme dosť. Je čas prestať sa hrať s ohňom, ako sa u nás hovorí. U vás, v atómovej veľmoci, by sme mohli povedať, prestať sa hrať s nukleárnou energiou. A skutočne, o to tu ide. Rodina, tzv. „nuklear family“, založená manželstvom muža a ženy je základnou bunkou spoločnosti, jej základným atómom. A s tým sa nezahráva. Je rozdiel medzi energiou z elektrárne a energiou z bomby. Redefinovanie manželstva je spustenie neregulovateľnej reakcie. Možno vy vo Francúzsku či vo Veľkej Británii si myslíte, že zvládate atómovú energiu, ale prijmite, prosím (po troch ďakujem sa patrí aspoň jedno prosím), z malého Slovenska toto malé varovanie. Veď napokon, ničivé dôsledky vašich „atómových skúšok“ si neodnesie iba váš vlastný národ, ale aj my všetci v Európe.
A na záver aspoň pár slov aj vám, ktorí ste sa tu zhromaždili.
Dozrel čas, keď musíme veľmi vážne rozlišovať, čo je dobré, čo nám prospieva a naopak, čo nám škodí. Už nie sme v stave, aby sme nekriticky prijímali z vyspelých zahraničných demokracií všetko. Naša krajina môže zohrať dôležitú úlohu vtedy, ak dokážeme zostať pri zdravom rozume a nedopustíme redefinovanie manželstva, nedopustíme zničenie základnej bunky spoločnosti – rodiny založenej manželstvom muža a ženy. Toto môže byť v týchto časoch náš vklad Európe. Máme na výber. Buď prinesieme nádej v podobe obnovenej úcty k najhlbšiemu vzťahu, aký poznáme, alebo podľahneme nátlaku „demokracie“ na našu vlastnú škodu ako aj škodu ostatných európskych národov, ktoré v nás majú ešte akú-takú nádej.
Želám vám krásny deň.
Marek Michalčík