Nikto neprichádza do Medžugoria náhodou, ale každého si sem pozýva Matka Božia. Mal som tú milosť, že som jej pozvanie prijal v čase, keď ďakujeme za to, čo bolo a prosíme o požehnanie pre to, čo príde. Práve prechod zo starého do nového roka som prežil na tomto milostivom mieste.
Náš program bol veľmi bohatý, dá sa povedať, že nebeská milosť sa na nás vylievala na každom kroku. Mali sme možnosť stretnúť sa s vizionárkou Vickou a pátrom Jozom Zovkom, ktorý bol v Medžugorí farárom na začiatku zjavení. Obaja kládli veľký doraz na „5 kameňov“, ktoré nám dáva Matka Božia ako najistejšiu zbraň proti nepriateľovi. Týchto 5 požiadaviek by malo byť základnou výzbrojou každého kresťana: 1. modlitba ruženca – modlitba srdcom, 2. Eucharistia, 3. Sväté písmo, 4. pôst, 5. mesačná spoveď. Toto je liek pre nás, naše rodiny, mládež, spoločnosť… Vicka nám tiež povedala, aby sme túžili po nebi, po našom skutočnom domove a aby na tento nádherný cieľ bol upriamený celý náš život.
So svojou skúsenosťou života s Ježišom sa s nami podelila aj Terezka – zasvätená laička, ktorá už 12 rokov žije v Medžugorí. Ona svedčila o nevyhnutnosti každodennej modlitby a čo sa mi zvlášť zapáčilo, bolo jej vyznanie, ako jednoducho prežiť každý deň v Pánovej blízkosti. Hneď po prebudení sa prežehnať a takto postaviť kríž na začiatok celého dňa. Kríž je akoby vodcom našej celodennej procesie, pozostávajúcej z rôznych stretnutí a situácií, ktoré nám každý deň prináša. Táto pomyselná procesia sa končí večer, keď si opäť ľahneme k odpočinku a ako sme ju znamením kríža začali, tak ju aj skončíme. Takto sa celý deň nachádzame v Božej prítomnosti a v požehnaní plynúcom z Kristovho kríža. Takisto nám Terezka ponúkla možnosť vyžrebovať si svätého patróna pre nasledujúci rok, ktorý pre nás má byť nielen ochrancom, ale aj vzorom.
Každodenný večerný program v Medžugorí začína radostným ružencom, ďalej bolestným, ktorý je nakrátko prerušený zjavením. Ďalej nasleduje sv. omša a po nej sedem ďakovných Otčenášov, Zdravasov a Sláva Otcu, potom ešte slávnostný ruženec, vo štvrtok ruženec svetla. Teda všetky tri časti ruženca, ako si to žiada Panna Mária. Na prvý pohľad sa tento program zdá dlhý, ale verte mi, požehnaný čas v medžugorskom kostole prebehne dosť rýchlo a všetci si žiadajú, aby tieto milostivé chvíle trvali večne. Byť v Medžugorí znamená tiež vystúpiť na vrchy Podbrdo a na Križevac, prvý je Betlehemom, druhý Golgotou. Práve na Podbrde sa všetko začalo, tu je miesto prvých zjavení, miesto ruženca. My sme na tento vrch vystúpili v dosť netradičnom čase – v noci. Svetlo hviezd a mesiaca nám osvetľovalo cestu a tak upriamovalo našu pozornosť tam, odkiaľ na túto Zem prichádza Matka Božia. Cesta na Križevac bola zase poznačená dažďom. Pri strmom výstupe na tento kamenistý vrch si každý prešiel svoju osobnú krížovú cestu. V rozjímaní nad nepredstaviteľným Ježišovým umučením sa naše hriechy javili ako skaly, ktoré mu sťažovali cestu, o ktoré sa potkýnali jeho nohy a tých je celý tento vrch plný. Na vrchole pri kríži, ktorý tunajší veriaci postavili už roku 1933, sme sa všetci zasvätili krížu a tak zverili všetky naše utrpenia do rúk Toho, ktorý vzal na svoje plecia biedu celého sveta.
Veľmi povzbudivé bolo svedectvo chlapcov z Cenacola, bývalých narkomanov, ktorí prostredníctvom modlitby, adorácie a práce našli zmysel života v Bohu a tak objavili pravú radosť, ktorú bolo v tejto komunite cítiť na každom kroku. Tu som si živo uvedomil Ježišove slová o tom, že „hriešnici a neviestky nás predchádzajú do Božieho kráľovstva“. Je to skutočne tak, hoci to niekedy nevidíme alebo nechceme vidieť. Veď Pán v svojom milosrdenstve nechce smrť hriešnika, ale pozýva ho k obráteniu. Mladí z Cenacola si pre nás na silvestrovský večer pripravili nádherný živý Betlehem z ktorého sme boli užasnutí. Bola to udivujúca hra svetla a tancov na oslavu narodenia nášho Spasiteľa. Po adorácii o 23:30 nasledovala sv. omša a presne o polnoci kňaz pozdvihoval hostiu. Takto hneď v prvých sekundách nového roka sa na celý svet vylievalo požehnanie, plynúce z eucharistického Krista. Iba On je našou istotou v týchto búrlivých časoch a iba s Ním sa nemusíme báť neistej budúcnosti. Po sv. omši nasledovala ešte veselá zábava spolu s mladými z celého sveta. Všetci sme si do nového roka priali len to najlepšie a, samozrejme, takú radosť a pokoj, aké sme prežívali v Medžugorí.
Plné milosti bolo teda stretnutie s Matkou v Medžugorí, pretože ona sama je milostiplná. Hoci medžugorské zjavenia ešte nie sú Cirkvou uznané, keďže ešte stále trvajú, každý môže vidieť, ba sám zakúsiť bohaté ovocie, ktoré prináša toto požehnané miesto. Sväté písmo nás tiež upozorňuje, aby sme boli vnímaví na znamenia čias. Práve Medžugorie, nazývané aj spovednicou sveta, je veľkým znamením k obráteniu, ktoré by sme nemali prehliadnuť.
vďačný pútnik