aby si mohol začuť …!
Aby si začul lahodné jej tóny
a obsiahol pokoj ducha.
Voľakedy nazačiatku
pýcha vzdula srdce človeka
a ono – prasklo …
Rana jeho krváca.
Je neviditeľná,
no smrteľná.
Lebo chcel doň človek viac pojať,
ako mu náleží.
Bohom sa chcel človek stať …!!!
Odvtedy krváca
nezmernými prúdmi bôľu,
strachu, smútku, rán …
Krváca srdce človeka
na všetky sveta strany
a po všetky časy.
I zľutoval sa nad ním Boh!
Zľutoval, lebo
ako ho z lásky stvoril,
stále ho tak miloval.
Človeka s poraneným srdcom …
Hľadal
vo svojej Božskej Múdrosti:
„… kto nám pôjde …?“
I hľa – dal som sa –
„ tu som …!“
Ľúbou nôtou poslušnosti
zaspieval jeho Služobník.
„Ty???!“
… Áno, Ty, lebo iný nik nezmôže
tie srdcia zceliť, prijať,
vziať na seba všetok bôľ …
I stal sa poslušným, poslušným až po krajnosť,
kedy spieva lásky spev
stonúc pod ťarchou ľudských rán …
V tŕni, v kríži,
v biča šľahu – každého
… miluješ, mrieš, túžiš,
hľadáš …
Spievaš zemi lásky spev,
aký nikdy v celosvete –
nikdy a zas nikdy!!!
nezaznel …
A keď ticho …
… zdalo by sa,
vypustil si srdca hlas ..!
Krv a voda – spásne znaky ..!
Takto láska Boha
zachránila nás.
Spievam túto pieseň krásnu
ústami i perami.
Lež kde slová nedochodia
pohľad dôjde láskavý.
Láska sama prichádza k nám.
A ňou On sám,
Pokorný Služobník
svetu spieva svoju pieseň …
Baránkovu pieseň,
pieseň o Láske …
V Kluknave 23. apríla 2011, pri Božom hrobe …