To, čo bolo povedané v predchádzajúcej časti je pozoruhodné a žiaduce od každého muža vo vzťahu k svojej manželke a deťom. A teraz by sme si chceli zamerať svoju pozornosť na ďalšie hodnoty a vlastnosti muža, ako dobrého otca.
a) Muž má byť akčný: rozdiel medzi mužskou a ženskou mentalitou je v cieľoch, na ktoré sa zameriavajú. Kým pre ženu hlavným cieľom jej života je budovať vzťahy s ľuďmi, najmä s tými, ktorí sú jej zverení, teda vytvárať teplo domova. Muža fascinuje skôr dosahovať ciele, ktoré si on sám vytýči.
b) Muž má byť flexibilný: muž má sklon uveriť, že to čo si predsavzal, je tým najsprávnejším a najlepším, čo môže byť a preto to musí dosiahnuť za každú cenu. Takže si do svojich plánov nechce dať hovoriť. Nerád mení svoje plány. Flexibilitu totiž mnohí muži neuznávajú, je pre nich skôr známkou slabého charakteru. Hoci mnohokrát opak je pravdou.
c) Muž má vedieť rozpoznať: muž má rozpoznať, kedy si jeho plány vyžadujú zmenu a kedy nie. Keď meníme svoje plány často, je to znakom prelietavosti a nestálosti. Keď ich zasa nemeníme nikdy, svedčí to o tvrdohlavosti, ba často až fanatizme. Takýto postoj býva mnoho ráz predzvesťou nešťastia. Ako však máme spoznať, kedy je potrebné plány meniť a kedy radšej nie? Práve múdrosťou. Múdrosť je schopnosť vedieť presne rozpoznať, aká reakcia sa od nás v danom čase a na danom mieste vyžaduje. Tomáš Akvinský píše: „Múdrosť spočíva v schopnosti usporiadať veci do správneho poriadku.“ To znamená podriadiť veciam dôležitejším veci menej dôležité.
d) Muž má načúvať Bohu i ľuďom: niekedy možno načúvať cez sny, no predpokladáme, že aj v modlitbe (vždy ide o dialóg s Bohom). Načúvanie Bohu bez načúvania ľuďom nejestvuje. Jedno dopĺňa ďalšie. Boh svoje pokyny, ktoré dáva jednotlivcovi priamo v modlitbe, dopĺňa radami ľudí, ktorým dôveruje. Mnohým mužom chýba pokora a správajú sa, ako keby všetko vedeli a nepotrebovali sa s nikým radiť. Iba s Bohom – povedia si mnohí. No radiť sa s Bohom je však podľa nich v skutočnosti presviedčanie Boha o správnosti svojej cesty.
e) Muž má sa dať viesť: k načúvaniu Bohu i ľuďom patrí ochota dať sa viesť. A to je pre nejedného muža veľmi ťažké. Hovorí sa, že najťažšia vec pre muža je pýtať sa na cestu. Radšej zablúdi, ako by sa mal opýtať. Je na tom kus pravdy. Muž si myslí, že on je ten, kto by mal viesť sám seba aj iných, a nie byť vedený inými. No viesť iných môže len ten, kto sám sa dá viesť. A ten, kto je vedený, počúva rady tých, ktorí ho vedú. Napokon tieto rady ho nebudú pokorovať, ale naopak, budú mu dôležitým zdrojom na to, aby prežil svoj život on i tí, ktorí sú mu zverení, správne.
f) Muž sa má vzdať svojej vôle: tvorivý a aktívny duch, ktorý sa prejavuje vo vôli sa môže premeniť na ducha slepého a deštruktívneho, ktorý sa stáva podstatou svojvôle. Vieme, že ak človek podriadi svoju vôľu Božej vôli, nastupuje na cestu najdokonalejšieho možného sebanaplnenia.
g) Muž dáva každému, čo mu patrí: spravodlivosť znamená dať každému, čo mu patrí. Nebyť nikomu nič dlžný, čo znamená byť s každým v správnom vzťahu: so sebou samým, s ľuďmi, s Bohom a s celým Božím stvorením. U spravodlivého človeka nijaký vzťah nie je na úkor iného človeka.
h) Muž ochraňuje a živí: muž je povolaný stať sa ochrancom slabých a bezmocných, je poskytovateľom nevyhnutných potrieb pre tých, ktorí sú mu zverení. To platí o každom mužovi, nie len o tom, kto žije v rodine. Toto je skutočný test zrelosti každého muža.
i) Muž, ktorý stojí v službe dobra: dobro sa chváli samo. Chvália sa iba tí, ktorých skutky nie sú dostatočne chvályhodné. Muž, ktorý vie, že dobro robí pre dobro samo, a preto, že sa stáva nástrojom v Božích rukách, nepotrebuje nič pred sebou vytrubovať ani zaujímať centrálne miesto na scéne. Centrálne miesto patrí Ježišovi.
Manželstvo je sviatosť „nasmerovaná k spáse iných“. Manželstvo nám pomáha viesť iných ľudí k Pánovi. Kto sú ti iní? Predovšetkým je to človek, ktorého sme si vzali a deti, ktoré sú nám zverené do výchovy.
Jedno z najvzácnejších požehnaní manželstva je prisľúbenie, že naozaj sa môžeme navzájom posväcovať a páčiť sa Bohu. Keďže manželstvo je sviatosť, manželia môžu prijať nadprirodzenú milosť, ktorá im pomáha milovať sa navzájom tak, ako ich miluje Ježiš – odpúšťať si navzájom tak, ak odpúšťa On, a byť si verný tak, ako je nám verný Ježiš. Môžeme povedať: „boli sme stvorení“, aby sme milovali Pána a slúžili mu. Skrze naše manželstvo to môžeme uskutočňovať, a to s pomocou Božej milosti môžeme viesť jeden druhého a naše deti ku Kristovi.
Každé dieťa je Božím darom. Toto by si mal každý pozemský otec uvedomiť pri výchove svojho potomstva. Starať sa ako o svoje, ale zároveň si uvedomovať pri výchove svojho potomstva, že nemôže s nimi – deťmi – ľubovoľne nakladať, lebo sú to predovšetkým deti Božie, ktoré sú mu len na čas prepožičané do výchovy! A zmysel výchovy spočíva v tom, aby pre svoje deti bol dobrým predobrazom Boha, ktorý nie len splodí, ale aj miluje a láskavo usmerňuje.
Tretia júnová nedeľa patrí každoročne Dňu otcov. Zrodilo sa to na pôde USA na slávu hrdinstva vojaka občianskej vojny – Williama Smarta. Svojho dňa sa muži v USA dočkali, až keď do kresla prezidenta zasadol Lyndon B. Johnson v roku 1966. Voľno na oslavy však dostali Američania až v roku 1974 od prezidenta Richarda Nixona.
„…ale ty vytrvaj v tom, čo si sa naučil a čo ti je zverené. Veď vieš, od koho si sa to naučil. Od útleho detstva poznáš Sväté písma, ktoré ti môžu dať poučenie na spásu skrze vieru, ktorá je v Kristovi Ježišovi. Celé písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.“ (2 Tim 3, 14-17)
MUDr. Blažej Vaščák, Široké