Mesiac november ponúka v liturgickom kalendári viacero významných sviatkov, ktoré katolícka cirkev slávi. Sú to najmä sviatky Všetkých svätých a sviatok zosnulých. Ja chcem však v tomto mesiaci upriamiť vašu pozornosť na nemenej významný sviatok, ktorý slávime na konci novembra. Je to nedeľa Krista Kráľa.
Pozrime sa najprv do histórie tohto sviatku. Slávnosť Krista Kráľa zaviedol pápež Pius XI. v roku 1925, aby predstavil vládcom sveta kresťanskú protiváhu cirkvi. Vybral z kresťanského učenia to, čo sa už skôr slávilo: Vianoce a Zjavenie Pána, keď sa nám narodil Kráľ i Veľkú noc, keď bol Ježiš ako židovský Kráľ obžalovaný pred Pilátom. Sviatok má hlásať svetu, že Kristovo kráľovstvo majú ochotne prijať národy i jednotlivci. Pápež nariadil, aby sa v tento deň konalo zasvätenie celého ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Tento sviatok sa najskôr slávil v poslednú októbrovú nedeľu. Po reforme liturgického kalendára dostal miesto na konci cezročného obdobia, teda na konci liturgického kalendára. Toľko história. A čo tento sviatok ponúka nám, moderným ľuďom 21 storočia? Má pre nás ešte nejaký význam?
Iste, svet sa od zavedenia tohto sviatku zmenil, ale odkaz sviatku zostal: Kristus síce kraľuje nad celým svetom, ale jeho vláda je úplne iná, ako vláda mocných tohto sveta. Je to kráľovstvo ako čítame od proroka Daniela v Starom zákone: „Kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo svätosti a milosti, kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja..“ (prefácia na sviatok Krista Kráľa). „Jeho vláda je večná, nikdy nezanikne a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené.“ (Dan7, 13-14)
V Kristovi – Kráľovi kráľov je porazené všetko zlo. Jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta, ale nezabúdajme, že niečo z Kristovho kráľovstva sa dá prežiť už tu na zemi. Pýtate sa ako? Nuž celkom jednoducho. Kristus vládne tam, kde neplatí zákon: ber, využi a odhoď, ale kde sa dodržiava prikázanie lásky. Kde nie je stres, netrpezlivosť, ale kde vládne pokoj. Nie tam, kde je nezáujem o iných, ale kde majú ľudia k sebe blízko. Spomínam si, že jeden môj kamarát mal na palubnej doske v aute nálepku s heslom: „Tu kraľujem ja – Kristus Kráľ!“ A nie je to výstižné? Keby si to šoféri uvedomili a neriskovali svoje životy a životy iných pre pár sekúnd, koľko zbytočných ľudských tragédií by sa ušetrilo?
Najdôležitejšiu otázku, ktorú by sme si mali položiť na sviatok Krista Kráľa nie je tá, či kraľuje vo svete, ale tá, či kraľuje vo mne! Nejde o to, či jeho kraľovanie uznávajú štáty a vlády, ale či ho uznávam a žijem ja, či ho uznávame a žijeme v našej rodine. Je Kristus Kráľom môjho života, našej rodiny?
Podľa svätého Pavla sú dva spôsoby ako žiť: môžeme žiť pre seba, alebo môžeme žiť Pánovi (Rim 14, 7-9). Žiť „pre seba“ znamená, že niekto seba považuje za začiatok a koniec. Je to život uzavretý do seba, poháňaný vlastným uspokojením a slávou. „Žiť v Pánovi“ naopak znamená žiť s pohľadom upretým na Pánovu slávu, pre jeho kráľovstvo.
Deti veľmi radi počúvajú o kráľoch a kráľovstvách, ale keď im budete vysvetľovať význam tohto sviatku, neskĺznite pri tom iba do rozprávkovej sféry (samozrejme, záleží aj na veku detí), skôr zdôraznite veľkosť Kristovho kráľovstva pre naše srdcia, lebo v nich by mala vládnuť jeho láska. On sa stal malým, aby sme my mohli rásť, on vstúpil do kúska chleba, aby sme my mohli žiť.
Rozhovor môžete ukončiť aj touto modlitbou ku Kristovi Kráľovi:
Teba, Pane Ježišu Kriste, uznávam za Kráľa sveta.
Čokoľvek bolo stvorené, bolo stvorené pre teba.
Uplatňuj nado mnou všetky svoje práva.
Obnovujem svoje krstné sľuby: zriekam sa zlého ducha
a všetkej jeho pýchy i všetkých jeho sľubov. A sľubujem, že budem žiť
ako príkladný kresťan katolík. Obzvlášť sa zaväzujem, že vynaložím všetko,
aby som dopomohol k víťazstvu právam Božím i právam Tvojej svätej Cirkvi.
Božské Srdce Ježišovo, obetujem ti svoje skromné skutky s tým úmyslom,
aby všetky srdcia uznali Tvoje Kráľovstvo a tak sa na celom svete upevnilo
Kráľovstvo Tvojho pokoja. Amen.
Nabudúce mesiac december.
Martina Gondová, Víťaz