akoby Jeho vinou
vzkvetu, šťastia niet.
Vždy inde nešťastia
hľadajú sa príčiny,
keď všetci sú vinní,
len ja sám som bez viny…
A keď do útrap ľudstvo
uvrhlo celý svet,
„vinný Boh!!!“ –
bo – z ľudí kto? –
na zemi toho niet…
Pýcha bujnie, mocnie,
tuhne na celej zemi.
Ten čo Boha zrazil,
sám je strachom,
smrťou porazený.
Len páru tých, čo s láskou,
čo s nádejou hľadia,
bo sa spása blíži.
To nie je koniec, ni záhuba,
to ničota len zhorieť musí,
by čisté zlato,
žitia postať ostala.
Svedčiť o tom,
svietiť v svete…
O inom – o večnom Svetle!
Hoc len takto – musím!
Chcem!
Chcete – či nechcete…
P. O. v Kluknave 25. januára 2012