Bratia a sestry, keď budete čítať tieto riadky, budem už pár dní v Humennom, vo farnosti Sťatia Jána Krstiteľa. Budem si zvykať. Tak isto aj vy. Bude nám smutno. Mne aj Vám. Ostanú len spomienky a fotky na deväť rokov môjho pôsobenia medzi vami vo Víťaze a v Ovčí. Spomienky príjemné, dobré a veselé na všetko, čo sme spolu prežili v dobrom aj v zlom (toho bolo pomenej).
Avšak, všetko má svoj čas. Čas prísť, čas odísť. Čas milovať, čas zdŕžať sa. Čas stavať, čas rúcať. Čas sadiť, čas vytŕhať. Prišiel aj môj nečakaný odchod od vás. Nikto to nečakal. Ako kňaz, ktorý som sľúbil úctu a poslušnosť svojmu biskupovi, prijal som ponuku ohlasovať Božie slovo a kráľovstvo v inom kúte našej košickej arcidiecézy.
Môj čas medzi vami sa naplnil. Bol to neopakovateľný čas. Nikdy sa nevráti. Budem len spomínať na Vás všetkých. Na deti, mladých, manželov, starých a chorých. Na všetkých! Zanechali ste v mojom živote obraz živej farnosti so všetkým, čo život prináša. Všetko sme spolu zvládli. Dobojovali sme a musíme ísť ďalej. Potrebujeme len odvahu a vieru ísť ďalej a dúfať, že všetko má svoj zmysel, ak sme presvedčení, že Pán Boh vedie naše cesty a spolupútnikom na nej je náš Pán Ježiš Kristus.
V živote človek stretne veľa ľudí. A ja som tu stretol veľa dobrých ľudí, ktorí mi pomáhali v ľudskom a kňazskom dozrievaní. Veľmi ste mi pomohli, ani neviete ako. Chorí svojim trpezlivým znášaním choroby, starí svojou vytrvalou a úprimnou modlitbou, manželia svojim príkladom tak v dobrom ako aj v zlom, mladí svojou krásou a odvahou ísť v ústrety životu a deti svojou bezstarostnosťou a úprimnosťou. Takto ste mi pomáhali, aby som svoje kňazstvo žil totálne, na maximum. Ďakujem každému, kto so mnou prehodil slovo, povzbudil ma, poradil mi či upozornil ma. Ďakujem za pozvanie do vašich príbytkov, za otvorenie vašich sŕdc a zdieľanie sa vo viere. Ďakujem vám za akýkoľvek milodar. ĎAKUJEM VÁM ZA VŠETKO DOBRÉ, HMOTNÉ I DUCHOVNÉ.
Tak ako milo spomínam na svoju prvú a jedinú kaplánku vo Valalikoch, tak budem vždy spomínať a porovnávať ďalšie farnosti s tou prvou, Vašou vo Víťaze. Cítil som sa tu ako doma. Fara bola mojim skutočným domovom a snažil som sa ju, aj kostoly, vďaka vašej podpore, zveľadiť.
Prajem svojmu nástupcovi, aby sa tu cítil aspoň tak dobre ako ja, ba ešte lepšie. Prajem jemu aj Vám to, čím som tu začal a dúfam, že sa mi to podarilo počas mojej prítomnosti medzi vami naplniť: „Chcem Vás mať rád, túžim, aby ste vy mali radi mňa a aby sme spolu milovali nášho nebeského Otca.“
Za všetko Vás žehnám v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
duchovný otec Oliver Székely