Áno, je to pravda. Ak s ním nebudeme vyjednávať, tak odíde. Pred nami je 40 dní a nocí. Počítajme s tým, že keď si dovolil prísť k Božiemu Synovi a vyjednávať s ním, pokúšať ho, dovolí si prísť, ba príde aj k nám. Nenaľakajme sa, lebo Pán je pri nás a lepšie by bolo, ak by bol aj v nás.
Ja som síce dnes nekázal k evanjeliu o pokúšaní. Už štvrtú nedeľu kážem o desiatich Božích prikázaniach, pravda, ešte som iba pri vstupe. Aj na budúcu nedeľu bude vstup a potom začnem prvý príkaz. Nedá sa to iba tak narýchlo a mať to čím skôr za sebou. Bolo by to o ničom. Pred nami je celý rok – Rok viery – a v tomto roku chcem každú nedeľu v rámci duchovnej obnovy hovoriť o prikázaniach. Rozmýšľam, že asi aspoň 4 – 5 nedieľ budem hovoriť o jednom prikázaní, podľa situácie, aj keď by sme prešli do ďalšieho roku, to nič. Bohu vďaka, musím sa pochváliť, mám veľmi dobrých poslucháčov. Kostol je „preplnený“, ľudia pozorní, počúvajú, veľmi dobre sa mi káže. Daj Bože, aby to prinieslo plody!
Chválim Pána, že aj pôstna katechéza sa nám podarila. Urobili sme veľký kríž z tŕnia. Každý tŕň je môj hriech, ktorý Kristus vzal na seba. Hlavná myšlienka je: „Zo stromu v raji prišla na nás smrť, zo stromu kríža dostali sme nový život!“
Deti, ale aj kto bude chcieť z dospelých, za účasť na sv. omši a krížovej ceste vymaľuje lístok, ktorý napichnú na tŕň. Do Veľkej noci sa strom kríža zazelená. To bude symbol nového života, ktorý nám Ježiš daroval svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Verím, že niekoho to osloví, že niekomu aj táto katechéza pomôže.
Každý deň máme krížovú cestu podľa rozpisu. Dnes sa modlili manželské páry a modlili sme sa ju za naše rodiny na Ukrajine, rodiny v našej farnosti i rodiny, ktoré utrpeli v Celabinsku na Urale. Okrem iných úmyslov sa budeme každý deň modliť krížovú cestu za konkláve, za nového Sv. Otca.
Bohu ďakujem, že ma poslal do tejto farnosti, že mi dal týchto farníkov, že mám komu slúžiť. Hneď po Novom roku sme po sobotách začali s bezprostrednou prípravou na 1. sv. prijímanie, ktoré bude 12. mája 2013 a pristúpi 7 detí.
Minulú nedeľu, deň pred Lurdskou Pannou Máriou, som udelil počas sv. omše pomazanie chorých. Počas omše ho prijalo 50 ľudí a po domoch 30. Mám radosť, že moji farníci sa neboja pomazania, že to neberú ako „ostatné pomazanie“:))
Nepíšem Vám preto, aby som sa chválil, ale aby sa Božie Slovo šírilo aj v tomto Roku viery.
V prílohe Vám posielam kríž s našimi hriechmi.
Pozdravujem, pamätám, žehnám.
P.S.: Nakoniec od Neho predsa odišiel. Čo mal robiť, keď sa mu JHS nepoddal? Tak nech sa stane aj našom prípade, keď príde k nám, aby odišiel a nemal nad nami moc.
o. Adrián, Dovhe, Ukraina