Pápež si po svojom zvolení mení svoje meno. Je to jedna z prvých otázok, ktorú nový pápež po zvolení dostane: „Aké meno si volíš?“ Odkiaľ sa vzala táto tradícia?
Zmena mena je starým zvykom, ktorý nachádzame už v Starom zákone. Ak Boh niekoho vyvolil na mimoriadnu úlohu, zároveň mu zmenil i meno. Znamenalo to úplné odovzdanie sa na novú úlohu, ktorú pre neho Boh pripravil. Spomeňme si len na Abrama a jeho ženu Sarai, ktorí dostali nové mená – Abrahám a Sára. Nový pápež si teda mení meno, lebo dostal od Boha nové poslanie.
Aby sme však pochopili i praktický zmysel zmeny mena, musíme zájsť do roku 533, keď bol za pápeža zvolený Mercurius. Jeho meno bolo pohanské a tak si ho rozhodol zmeniť. Vybral si meno Ján. Okolo roku 1000 bola zmena mena niečím prirodzeným. V roku 1009, keď bol za pápeža zvolený Pietro Buccaporca, zmenil si svoje meno, lebo sa cítil nehodným nosiť meno prvého pápeža – sv. Petra.
Nové meno si každý z pápežov volí sám podľa vlastných kritérií. Väčšinou však ide o želanie nasledovať v diele niektorého z predošlých pápežov. Kardinál Wojtyla si v roku 1978 zvolil meno Ján Pavol II., nakoľko sa rozhodol pokračovať v započatom diele uskutočňovania II. vatikánskeho koncilu. Zvolil si teda meno po Jánovi XXIII. a Pavlovi VI.. Keďže podobné želanie mal pred ním i Ján Pavol I., ktorý bol pápežom len 33 dní, za menom pribudlo číslo II.
Najčastejšie mená pápežov: Ján – 23x, Gregor – 16x, Benedikt – 15x, Klement – 14x, Inocent – 13x, Lev – 13x a Pius – 12x.
-re-