Ako všetci vieme, žijeme na hranici Spiša a Šariša. Ani sami netušíme, akými Božími milosťami sme obohatení, keď na hranici máme kostolík sv. Anny, ktorý nás všetkých spája.
V tomto roku je veľmi premenlivé počasie; dosť na tom, že počas týchto štyroch dní nám dal milostivý Pán Boh naozaj „vymodlené“ počasie – a to všetko na orodovanie sv. Anny. Už dlhé roky sa tu schádzajú ľudia zďaleka i zblízka, aby si uctili rodičov Panny Márie – sv. Joachima a sv. Annu. Mnoho veriacich im predkladá svoje potreby a životné ťažkosti, lebo oni nám vyprosujú veľké milosti u Boha. Boh si ich vyvolil za rodičov a požehnal im dcéru, ktorá sa stala Matkou najvyššieho Pána Ježiša Krista. V tomto roku bolo na odpuste neobvyklé množstvo veriacich. Za tie štyri dni pristúpilo k sviatosti zmierenia mnoho ľudí; veľa kňazov vysluhovalo sv. omše. Z úst našich biskupov a kňazov sme počuli poučné slová; zobrali sme si to všetko k srdcu a do života? Otec biskup v kázni vyslovil otázku, ako môže svet existovať: môžu byť dve ženy manželmi, môžu vychovávať deti, môžu sa volať rodičmi – otcom a matkou? Bože, kam to spejeme? Veď Pán Boh stvoril svet a dal nám prvých rodičov Adama a Evu, Pán Ježiš posvätil manželstvo na sviatosť. Dnešný svet to zneužíva, mladí to berú na ľahkú váhu. Keď to medzi nimi nefunguje, už je tu rozvod. Lenže čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.
Prosím vás, drahí rodičia, dbajte o svoje deti, lebo vy máte za nich zodpovednosť. Deti už pomaly nie sú súčasťou rodiny, robia si samé, čo chcú. Mladí nevedia ani poriadne zaspievať, nepoznajú ani naše krásne slovenské piesne, v kostole sa im vôbec nechce otvárať ústa. Toto všetko sme nezažili ani za totality. Bože, kam len to spejeme?
Svätí rodičia Joachim a Anna, orodujte za naše rodiny!
Helena Hudáková, Ovčie