25 rokov v kňazskej službe a životné jubileum 50 rokov si v tomto roku pripomína môj bratranec vdp. ICLic. Michal Jenča z Ovčia, ktorého by som vám chcela bližšie predstaviť.
Michal sa narodil 16. 9. 1957 rodičom Barbore a Jánovi Jenčovcom. Bolo to ich prvé dieťa – syn, preto radosti bolo veľa. Po ňom prišli ešte ďalšie deti – tri sestry. Keď Michal rástol, už vtedy bol iný ako ostatní chlapci: tichý, skromný, pozorný a veľmi vnímavý. Dobre sa učil. Rád chodieval s babkou Bieľakovou na odpusty sv. Jozefa do Prešova, na kopec ku sv. Anne, k Panne Márii Levočskej či do Krížovan na odpust sv. Valentína. V istú nedeľu dobrého pastiera kázal vpd. Adamčák a hovoril o tom, aké krásne a požehnané povolanie je byť kňazom, ale na druhej strane aj ťažké a namáhavé. Keď došiel s rodičmi domov, jeho mamka sa len tak medzi rečou spýtala, či by sa nechcel stať kňazom. On iba pokrčil plecami. To však nikto netušil, že už v 9. ročníku na základnej škole pocítil Michal prvé Božie volanie. Začal študovať na gymnáziu v Krompachoch a neboli to až také bezstarostné študentské roky. Michal bol tichý, nenápadný chlapec a navyše pravidelne miništroval. V Ovčí je veľa rehoľných sestričiek a on mal hneď dve vedľa seba – s. Máriu Gorettu a s. Teréziu. V tom čase slúžili v Matilde Hute pri telesne postihnutých a retardovaných deťoch. Michal ich chodil navštevovať a hral sa s deťmi. Cez tieto deti vnímal ľudí a svet z iného uhla pohľadu. Vtedy však netušil, ako bude musieť obstáť v skúškach, ktoré mu Boh pripravil.
Nikomu nič nepovedal, no pevne rozhodnutý slúžiť Pánu Bohu podal prihlášku na bohosloveckú fakultu do Bratislavy. Keď prišla poštárka a doniesla pozvánku na skúšky, jeho mamka zbledla a utekala s obálkou hore do izby k soche Matky Božej a kľačiac pri nej ďakovala za to, či je vôbec možné, aby bola vyslyšaná a mali v rodine kňaza. Michal skúšky urobil, na štúdium za kňaza však prijatý nebol. Prihlášku si podal za rožňavskú diecézu a nebohý vikár Bella mu povedal: „ Synku, od toho ťa už nepustím, o rok to skúsime znova.“ Tak mu vybavili robiť sprievodcu v kaštieli Betliar. Aj v tomto prípade sa potvrdilo, že čo Boh riadi, tak to má byť, lebo medzitým Michal podstúpil dve vážne operácie pažeráka.
Prešiel rok a Michal podal prihlášku znova. Bol prijatý na Cyrilo-metodskú bohosloveckú fakultu do Bratislavy za rožňavskú diecézu. Štúdium prebiehalo s radosťami, starosťami aj otázkami, či rozhodnutie bolo správne. Spolu s ním študoval jeho kamarát a náš rodák z Víťaza Vladimír Čech. Prešlo päť rokov štúdia a 9. júna 1982 bola vysviacka diakonátu v Bratislave. No už o štyri dni na to prijal Michal Jenča v chráme Panny Márie Nanebovzatej v Banskej Bystrici z rúk otca biskupa Dr. Jozefa Feranca sviatosť kňazstva. A tak sám už ako novokňaz slúži slávnostnú primičnú sv. omšu dňa 20. júna 1982. Aká nesmierna bola jeho radosť, keď mohol držať v náručí živého Ježiša – jeho telo a jeho krv a ešte väčšia radosť, že ho mohol rozdávať ostatným. Michal to hlboko prežíval a prežíva dodnes. Jeho odovzdaný kňazský a ľudský život je nám toho príkladom.
Prvou stanicou bola fara v Krásnohorskom Podhradí, kde bol prijatý za kaplána. Splnili sa dokonca slová vdp. Adamčáka, že „na jeho farách nebude toľko ľudí ako v Ovčí, ale že si ich bude musieť získať“. Tie slová sa do bodky naplnili, lebo na sv. omše prichádzalo od 10 do 50 ľudí. Neskôr ich už bolo okolo 150. Po vyše dvoch rokoch bol preložený do Kokavy nad Rimavicou za farára. Svojou skromnosťou, húževnatosťou, ale aj športovými aktivitami začal priťahovať mládež na faru. Keď ich už bola väčšia kôpka a aj veriacich už bolo viac, pustili sa spolu do opravy kostola zvonku aj zvnútra. Pôsobil tu osem rokov. Rožňavský biskup E. Kojnok ho neskôr preložil na faru do Hnúšte, kde pôsobí dodnes. Aj tu sa začala obnova chrámu Povýšenia sv. kríža, ale hlavne Michal prišiel hlásať Božie slovo a ako dobrý pastier ho hlása už 25 rokov. Pri tejto príležitosti bude v Hnúšti dňa 17. júna 2007 ďakovná sv. omša. Pre všetkých veriacich bude Michal slúžiť ďakovnú sv. omšu dňa 28. júla 2007 o 10:30 h v Ovčí.
Keď bol Michal doma, v príhovore povedal, že „každý kňaz sa modlí breviár za svojich veriacich a svojich rodákov“. Pridajme naviac modlitbu nielen za nášho jubilujúceho kňaza Michala, ale aj za všetkých kňazov v službe Pánu Bohu.
Slávka K., Široké