Tvár z Manopella je tvárou Krista, vstávajúceho z mŕtvych, vo chvíli jeho prechodu zo smrti do života. Vtedy sa dialo úplné premenenie Ježišovho tela, stýraného pri mučení a zomieraní na kríži.
Vedecké výskumy jasne dokazujú, že šatka z Manopella pochádza z Jeruzalema. Obraz tváre sa zachoval v Ježišovom hrobe vo chvíli jeho zmŕtvychvstania. Je veľmi pravdepodobné, že ako Turínske plátno, tak aj ,,Veronikina šatka“ sa dostala do Edessy a zostala tam do 5. storočia. O dôležitosti tejto relikvie svedčí skutočnosť, že výstavba novej Baziliky svätého Petra sa začala roku 1506 na mieste uloženia základného kameňa stavbou mohutného stĺpa, menom Svätá Veronika Jeruzalemská, vnútri ktorého sa nachádzal priestor na najvzácnejší poklad Vatikánu, určený na uchovanie Skutočného obrazu Krista.
Najstaršia legenda zo 6. stor., tzv. kamuliánska, hovorí o obraze Ježišovej tváre, ktorý sa dostal do Konštantinopolu roku 574 z malého mestečka Kamuliana neďaleko Edessy. V spise z Tbilisi čítame, že Panna Mária po nanebovstúpení svojho Syna prechovávala obraz na plátne, ktorý vznikol v Ježišovom hrobe. Tento obraz dostala od samotného Boha, aby sa pri modlitbe mohla pozerať na obraz svojho Syna. Avšak legenda o Veronike, ktorá utrela Ježišovi tvár počas krížovej cesty, vznikla najpravdepodobnejšie v stredoveku a bola ďalším pokusom vysvetliť vznik tohto zázračného obrazu. Na šatke sa nenašli nijaké stopy krvi a navyše neexistovala žena s menom Veronika. Keď hovoríme o šatke svätej Veroniky, treba pamätať na to, že je to len označenie šatky z Ježišovho hrobu. Meno Veronika pochádza z latinsko-gréckeho spojenia ,,veraeikon“ – ,,pravdivý obraz“.
Veronikina šatka sa dostala do Ríma v 8. storočí a bola uchovávaná v kaplnke svätej Veroniky v Bazilike svätého Petra. Roku 753 je v pápežskej kronike zaznamenané, že pápež Štefan II. niesol v slávnostnej procesii Kristovu tvár nenamaľovanú ľudskou rukou. Táto relikvia sa nazývala „prvá ikona“, ,,plátno z Kamuliana“ alebo ,,medailón z Edessy“. Pápež Inocent III. zaviedol roku 1208 slávnostnú procesiu so šatkou svätej Veroniky, ktorá sa končila rozdávaním almužny po troch denároch pre najchudobnejších obyvateľov Ríma.
Dante Alighieri (1265–1321) píše vo Vita Nuova, že prichádzali zástupy ľudí, aby videli obraz tváre Ježiša na šatke svätej Veroniky. Aj v Božskej komédii píše o Veronikinej šatke a zdôrazňuje, že zobrazuje tvár Boha. Avšak vrcholom Božskej komédie je scéna, v ktorej zástup putujúcich stojí v nebi pred Bohom. On sa im zjaví ako nepredstaviteľné svetlo, no z jeho stredu im vychádza v ústrety tvár Krista. Táto scéna inšpirovala pápeža Benedikta XVI. k napísaniu jeho prvej encykliky Boh je láska. Profesor Henrich Pfeiffer z Gregoriánskej univerzity po rokoch skúmania Veronikinej šatky dokázal, že obraz z Manopella je originálom, prototypom pre všetky obrazy zobrazujúce tvár Krista. Profesor je presvedčený, že obraz Božskej tváre na šatke vznikol vo chvíli zmŕtvychvstania. Šatka bola položená na plátne v oblasti tváre na Turínskom plátne, na ktorom sa zachoval obraz, ktorý je negatívom Mŕtveho a na šatke zas pozitívom Zmŕtvychvstalého.
Objav sestry Blandiny Paschalis, nemeckej trapistky a pisateľky ikon, ktorá po mnohoročných skúmaniach dokázala, že tvár na šatke z Manopella sa ideálne kryje s obrazom tváre na Turínskom plátne. Je to tá istá tvár a treba pripustiť, že obrazy na plátne a na šatke vznikli v momente Ježišovho zmŕtvychvstania. Sú to jediné obrazy Krista na celom svete, ktoré nenamaľovala ľudská ruka, tzv. acheiropoietos. V roku 1608 bola Veronikina šatka počas výstavby Baziliky sv. Petra v Ríme ukradnutá. Až dlhoročné hľadanie a výskumy profesorov Pfeiffera, Thiermayera a sestry Blandiny potvrdili, že v kostole v Manopelle sa nachádza odcudzená Veronikina šatka. Profesor Pfeiffer tvrdí, že Veronikina šatka sa do Manopella dostala až na začiatku 17. stor. a cesta, ktorú obraz absolvoval počas rokov, kým sa dostal do Manopella, ostane záhadou.
Šatka však zostáva pre všetkých ľudí dobrej vôle najcennejšou relikviou kresťanstva spolu s Turínskym plátnom. 1. septembra 2006 navštívil chrám v Manopelle ako pútnik Svätý Otec Benedikt XVI., lebo čoraz väčší počet pútnikov prichádza do Manopella vzdať úctu Vykupiteľovi a pocítiť Jeho pohľad plný lásky.
P. M. Piotrowsky TChr, spracovala Lucia G.