Slová. Radosť i bolesť.



Som obdarená množstvom voľného času, preto ho často trávim v tichu a to mi dovoľuje citlivo vnímať okolie.

Zisťujem okolo seba mnoho vecí. Podarilo sa mi overiť si známu vetu: „Mlčať je zlato“. Dnes som presvedčená, že byť striedmy je dôležité aj v slovách. Zrejme si ani neuvedomujeme zodpovednosť, akú nesieme za každé vyslovené slovíčko.

Jazyk má viaceré funkcie a je určite darom od Stvoriteľa, ale je aj prostriedkom, ktorým dokážeme spáliť množstvo potenciálneho dobra. Nerozvážne posudzujeme, hodnotíme, kritizujeme ľudí okolo, s prekvapivým sebavedomím dokážeme poukazovať na chyby našich blížnych. Hoci je zrejmé, že nedokážeme objektívne zhodnotiť a hlavne nepoznáme zmýšľanie a jadro jeho srdca. Myslím, že to je to pravé, po čom máme v človeku pátrať. Je to srdce. Dobro, ktoré je možno hlboko skryté, ale určite existujúce. Veľmi obdivujem tých, ktorí dokážu v každej situácii dobre zmýšľať o iných. A želám to Vám aj sebe. Stráňte sa ohovárania, osočovania a podobných foriem tohto zla, lebo v tom cítim a verím že aj vy, silnú dehonestáciu ľudskosti.

Katarína Kovaľová, Víťaz

Ako som nezachránila jeden život



Nemocnica, gynekologické oddelenie. Na izbe tri ženy. Dve nastávajúce maminy a ja, viacnásobná mama s banálnymi gynekologickými problémami. Ráno nám pridelia ešte jednu pani. Nevieme o nej nič, iba mĺkvo sedí na posteli. O tejto žene bude môj príbeh.

Kto bol v nemocnici, vie, ako to chodí. Ženy s podobným osudom sa rýchlo spriatelia. Tak aj tieto dve tehotné ženy živo medzi sebou diskutujú o svojich problémoch a obavách o ich deti. Ja mám síce podobné skúsenosti, ale nezapájam sa do rozhovoru, lebo necítim potrebu hovoriť o svojich problémoch, či už terajších alebo minulých. Rovnako aj pani, čo práve prišla. Je zamyslená, hľadí do zeme, počúva… Rozmýšľam: načo sem asi prišla… Prvá vec, čo ma napadne je interrupcia. Ale nie, veď môže mať X ďalších gynekologických problémov… Stačila by jedna otázočka, aby som sa to dozvedela. Ale kvôli akýmsi hlúpym zábranám som to neurobila. No, možno, možno… mi chýbalo ešte pár minút a opýtala by som sa jej to…, ale čoskoro nastúpilo „komando zelenoodencov“ a odviezli ju preč.

Keď ju opäť priviezli na izbu, bola ešte v narkóze. Že sa začala preberať, sa nedalo nevšimnúť, pretože začala srdcervúco nariekať a opakovať: „Čo som to urobila…, zabila som dieťa…“ Spolupacientky ju utešovali ako vedeli, ja som sa držala pôvodného scenára – mlčania. Ach tá moja hrozná introvertná povaha! Dnes možno kvôli nej prišiel jeden človiečik o život. Utvrdilo ma v tom vyjadrenie onej ženy, ktorá nám rozpovedala svoj životný príbeh.

Doma mala dve dcéry a manžela, ktorý jej vôbec nepomáhal. Zľakla sa ďalšieho tehotenstva a bez vedomia manžela sa rozhodla pre tento krok. Povedala mu, že potrat bol spontánny. Zostal smutný, lebo chcel syna. Keď čakala na zákrok a spolupacientky rozprávali o svojom tehotenstve, jej bolo čoraz mizernejšie, už-už chcela odtiaľto utiecť. Nestihla…

Ešte stále mi je z toho smutno, i keď ma od tejto udalosti delí viac rokov. Stále sa pýtam, čo by bolo, keby… Viem, že s touto otázkou nežijem sama. Vo vedľajšej izbe, podľa slov známej, boli ďalšie ženy po zákroku, ktoré trápili výčitky svedomia. Zaujímavé na tom je, že hoci sa rozhodli slobodne a mali na to svoje dôvody, po prebudení z narkózy každá jedna plakala. Niektoré vedeli prečo, niektoré nie…


Pôvodný článok:
Ako som nezachránila jeden život

Daniela Nemčoková, http://nemcokova.blog.sme.sk

Môj Pane




Môj Pane milý,
k Tebe ruky spínam
v každej chvíli,
aj keď večer,
sú už ubolené,
ešte sily ja mam dosť,
aby si bol môj
každodenný hosť.

Ďakujem Ti, Pane milý,
keď hviezdy,
so slnkom sa vymenili,
poberám sa ja už spať,
no Teba,
pri sebe chcem mať.

Môj Pane,
k Tebe spínam ruky hore,
keď hviezdy
sú už na obzore,
a odriekam ja modlitbičku,
za otecka aj mamičku,
veď odišli mi do večnosti,
môj Pane,
daj im večnej blaženosti.

K Tebe dvíham svoje dlane,
ochraňuj ma vždycky Pane,
ako vo dne, tak aj v noci,
buď mi vždicky na pomoci.

Ďakujem Ti za to,
o môj Pane!

Marta Pacovská, Široké

Na pôst



Súhlas so sebou. S takým aký si.

Len ten, kto je milosrdný sám k sebe,

je aj k druhému.

Buď k sebe dobrý a prijmi sa.

Len ten, kto má úctu k sebe,

vie ju prejaviť aj k inému.

Objav seba a svoju cenu.

Len ten, kto si váži vlastné dary,

má v úcte aj druhého.

Uvedomuj si aj svoje chyby a pros za odpustenie.

Len ten, kto pozná vlastné hranice,

vie byť milosrdný aj k inému.

Boh ťa prijíma takého, aký si.

A je dobrý k tebe.

Daj ďalej, čo ťa teší, potom bude z ja a ty – my.

neznámy autor

ROZHOVOR

Zvukový záznam z tohto rozhovoru ma vo svojich identifikačných údajoch čísla 15022008. Určite ste si tie čísla rozlúštili. Je to už viac než rok, čo sme si v našom kostole vypočuli prednášku kňaza, ktorý nám predstavil spoločenstvo Kruciáta. Určite mnohé veci sa v tomto spoločenstve za rok zmenili, ale svedecto v tomto rozhovore nech nás duchovne pripraví na nastavajúce obdobie pôstu.



Mohli by ste sa nám predstaviť?

Volám sa Jozef Heske. Som Košičan zo 6. poschodia, ale už 15 rokov som na vidieku a ešte stále sa ešte učím vidieckemu štýlu života.

Koľko rokov ste kňazom?

Kňazom som už 18 rokov.

Čo vás viedlo k rozhodnutiu stať sa kňazom.

Boli to viaceré impulzy, ktoré prispeli ku kňazskému povolaniu. Bolo to predovšetkým to, že som vstúpil do oázového spoločenstva hnutia Svetlo – život. Tam som vlastne oživil svoju vieru, tam som spoznal aj také volanie, že ako kňaz chcem pomáhať ľuďom. Do kontaktu s Oázou som sa dostal už ako 15-ročný chlapec.

Myšlienka stránenia sa alkoholu vznikla tam alebo až potom?

Konkrétne to bolo na konci mojich štúdií v seminári, teda v podstate to bolo o desať rokov neskôr. Ako 24-ročný som sa stal kňazom. Vtedy som mal priateľa, ktorý mal problémy s alkoholom a dal sa aj na tvrdé drogy. Pochodil všelijaké sanatóriá a liečebne, no nič nepomáhalo. A ja som sám pred sebou a pred Božou tvárou Pánu Bohu sľúbil, že sa chcem za neho obetovať a prijal som na seba záväzok dobrovoľnej abstinencie. Dokonca aj primície som mal bez alkoholu, čo boli možno prvé a posledné na Slovensku. Jednoducho Pán Boh urobil zázrak a pomohol tomu chalanovi; dostal sa z toho a teraz funguje ako misionár. Isto mu pomohli rôzne veci, ale verím, že Pán Boh použil aj tu moju dobrovoľnú obetu. Verím tomu, že aj to, keď som sa rozhodol priniesť obetu pomohlo priateľovi. Odvtedy som si to každý rok obnovoval, lebo vždy sa našiel nejaký problematický človek, čo ma viedlo k tomu, aby som pokračoval v abstinencii. A tak som si to z roka na rok obnovoval. V roku 2000 som si povedal, že si to dám doživotne. Neľutujem toto rozhodnutie a nikto ma nepresvedčí, že som urobil hlúposť. Mám s tým niekedy problém, lebo som ako „čierna ovca“ medzi kňazmi. Teraz pôsobím v Sedliciach a okrem toho sa venujem náležitostiam okolo Oázy aj okolo Kruciáty oslobodenia človeka. Treba používať celý názov, lebo sú rôzne kruciáty – kruciáta čistej lásky, kruciáta milosrdenstva atď.

Je to spoločenstvo, alebo niečo iné? Skúste nám to predstaviť.

Je to skôr iniciatíva, dielo, hnutie. Ťažko to definovať. Združujeme sa do modlitebných alebo evanjelizačných skupín. Sme vlastne spoločenstvá oslobodenia človeka, ale nemá to zatiaľ nijaké vedenie alebo predsedníctvo. Spolu s pátrom Romanom, ktorý pôsobí ako minorita v Levoči, sme akože spoluzodpovední. Vytvárame národný koordinačný výbor Kruciáty oslobodenia človeka. Sú tam ľudia z delegácií, teda za Levoču, Prešov, Bardejov, Lendak. Párkrát za rok sa stretávame a okrem toho pripravujeme rôzne modlitbové podujatia, aktivity, púte, adorácie, krížové cesty, atď. Každý rok robíme sympózium v Levoči. Pripravujeme púte Levoča, Gaboltov a hlavne chodíme po farnostiach, po školách, vlastne robíme takú osvetu. Hlavnou patrónkou je Panna Mária Nepoškvrnená, keďže ona je vzorom slobodného človeka.

Podstata Kruciáty oslobodenia človeka je proste sloboda. Tu nejde o alkohol ako taký. Tá myšlienka, to dielo sa niekedy zle prezentuje a potom, keď poviete kruciáta, tak ľudia hneď reagujú tým, že to sú tí, čo nepijú. Tu ide v podstate o život v slobode, sloboda od strachu. Erbom KOČ je štít, na ktorom sa pod nápisom „Nebojte sa“ nachádza veľký kríž, pod ním je z pravej strany veľké „M“, z ľavej malé „m“. Kríž znamená Kristov kríž, veľké „M“ je vlastne meno Panny Márie a malé „m“ to je moje meno. Teda ja spolu s Máriou stojím a idem pod tým Kristovým krížom, je to vlastne taký obranný štít. Tento náš symbol má vlastne taký vojenský charakter, znamená obranný štít, čiže chráni dôstojnosť človeka. Veľmi peknou myšlienkou je to, že zdochnutá ryba, ktorá pláva po prúde a živá ryba, ktorá pláva proti prúdu. Starým symbolom kruciáty bola ryba živá, zdravá, ktorá ide proti prúdu. Kruciáta je vlastne aj o politike, teda mať správny pohľad a názor na život v spoločnosti. Čo z toho, že ja nebudem piť a som v kruciáte, ale budem voliť boľševikov, komunistov. To nie je len o alkohole ako takom. To je široká paleta rôznych oblastí života. Otec Blachnický, zakladateľ, keď sa dostal do Calsbergu a bol nútený ostať žiť v zahraničí, lebo v Poľsku bol výnimočný stav, tak tam založil Kresťanskú sociálnu službu za účelom oslobodenia východoeurópskych národov. On vlastne v tej kruciáte začal praktizovať teológiu oslobodenia, ale nie teológiu oslobodenia v juhoamerickom ponímaní, ktorá znamenala spojiť náboženstvo s marxizmom. Otec Blachnický a Svätý otec Ján Pavol II. boli veľkými priateľmi, jeden druhého držali. Boli úzkymi spolupracovníkmi. Blachnický mal veľké problémy, mnohí ho nechápali, považovali ho za čudáka. Bol prorokom. A práve kardinál Wojtyla ešte ako krakovský arcibiskup ho vždy podržal. Otec Blachnický častokrát, keď mal ísť niečo robiť, tak si kládol otázku, či je to potrebné. Keby sa pýtal, či sa to dá, tak sa to nedá, lebo bol komunizmus. Ale on sa pýtal, či je to potrebné. Podľa toho, keby sme sa aj my snažili žiť a správať sa, tak myslím si, že by to bolo iné.

Je o vás málo počuť. Čo robíte pre to, aby váš hlas bol silnejší?

V Starom zákone sa hovorí o Gedeónovi, ktorý zhromaždil, teraz už si neviem spomenúť či 30 000 alebo 300 000 mužov na bojisku a s týmito vojakmi mal ísť bojovať proti nepriateľovi. Pán Boh mu povedal, že je ich veľa a je ich treba pretriediť. Gedeón urobil skúšku a zostalo mu 300 bojaschopných mužov. S týmito 300 bojovníkmi išiel bojovať proti nepriateľovi a zvíťazil. Volá sa to Gedeonovo vojsko. Kruciáta – to je Gedeonovo vojsko, ktoré zvíťazí nad nepriateľom.

Kto môže byť členom spoločenstva Kruciáty oslobodenia človeka?

Každý.

Možete nám povedať odkaz pre našich čitateľov Spektra

Želám si, aby tu vo Víťaze vzniklo také malé Gedeonovo vojsko. Nebude to milión ľudí, môžu to byť dvaja, traja, štyria, piati. Proste Gedeonovo vojsko, ktoré sa bude modliť, bude sa stretávať, evanjelizovať, apoštolovať a vlastne prinášať z lásky obetu dobrovoľnej abstinencie. To je moje také prianie a želanie, aby vzniklo v tejto farnosti také spoločenstvo.

Teším sa na spoluprácu s týmito ľuďmi, s týmto spoločenstvom a rád tu znova prídem, lebo sa nám tu veľmi páčilo. Prvý raz v živote som tu vo vašom kostole, ale mal som veľmi dobrý dojem. Plno ľudí, veľký kostol, cítil som, že ľudia ma počúvali.
Ešte posledná vec, že možno nie všetci budú abstinenti, ale všetci musia byť triezvi. To znamená, že cez abstinenciou niektorých ľudí, triezvosť všetkých!

Ďakujem za rozhovor.

Aj keď v našej farnosti zatiaľ nevzniklo spoločenstvo Kruciaty oslobodenia človeka, nie je dôvod na zamylenie sa nad triezvosťou? Zvlášť v tejto dobe krízy, kedy máme možnosť sa podieľať na morálnej obrode „nového človeka“, posolstvo Kruciáty je stále veľmi aktuálne.

Heslo sv. otca Jána Pavla II. „Nebojte sa“ nech je nám ochranným štítom!

pripravili: M. Magda a G. Magdová

Pôstny čas



Bratia a sestry, Popolcová streda a ďalšie dni pôstneho obdobia, sú charakteristické svojou vážnosťou, taktiež prenikajúcou nádejou a svojim bohatstvom.

Z liturgie Popolcovej stredy zaznieva jednoznačná výzva: stať sa opravdivým kresťanom. Sme kresťanmi, a predsa je dôležité slovo „stať sa“. Apoštol Pavol to vyjadruje nasledujúcimi obrazom: „Nie že by som ho už dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý, ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa Kristus Ježiš zmocnil mňa… bežím k cieľu…“ (porov. Flp 3, 12.14).

Byť kresťanom je dar a úloha na celý život. Uvedomiť si – to je úlohou zvlášť tohto pôstneho obdobia. Evanjelium nám k tomu ponúka tri osvedčené podnety: modlitba, pôst a dávanie almužny.

Modliť sa je hľadanie blízkosti Boha. Kto sa modlí, hľadá blízkosť Boha a necháva Boha u seba. V modlitbe sa pozeráme na neho a on sa pozerá na nás.

Pôst je uvedomenie si vlastnej slobody: môžem dať svojmu životu smer, je v mojej možnosti chrániť sa zlého a škodlivého. Dobrovoľným zriekaním môžeme získať opäť vnútornú silu, aby sme neboli pripútaní k mnohým veciam.

Dávať almužnu je ochota znížiť sa na úroveň človeka a tohto sveta, tak ako sa Ježiš svojim dávaním úplne znížil k človekovi. Ježiš svojím dávaním nič nestratil, ale získal. Získal nás všetkých. Napodobňujme ho.

Ježiš nás pozýva dať modlitbou, pôstom a dávaním almužny reálnu podobu nášmu životu, ktorá nás obohacuje. On vidí naše skutky, ktoré konáme z nešpekulatívnej, nezištnej lásky. Boh vidí v skrytosti a má pritom prianie: aby všetky dobré skutky, každá snaha nasledovania, každá forma zbožnosti boli motivované z postoja byť blízko pri ňom.

Pôstny čas je charakteristický čas na konanie dobra, viac ako inokedy. Má za cieľ dostať sa do blízkosti Boha, ktorý je nám vždy blízko. Tak sa deje to, že „stať sa kresťanom“ prechádza v „byť kresťanom“.

V pôstnom období všetkým nám prajem, aby sme skutkami „boli kresťanmi“, aby sme boli čo najbližšie pri Ňom a pri ľuďoch.

Mgr. Oliver Székely, duchovný otec

Môžem byť prameňom požehnania pre druhých…(časť I.)

V knihách sa píše, že starí mnísi často žehnali predmetom, ak sa im nepozdávali. Ak takýto predmet bol sídlom temných síl, v okamihu sa rozletel na kusy. Naozaj existujú predmety, ktoré sú nabité negatívnou silou. A existujú aj slová, ktoré prinášajú prekliatie. Našťastie existujú silnejšie slová a rituál, ktorý dokáže tieto zlé sily potlačiť – je to rituál žehnania…


Doteraz si všetci mysleli, že žehnanie je vyhradené len kňazom. Žehnanie však nie je viazané na duchovnú službu, žehnať môže každý človek nielen iných, ale aj zvolávať Božie požehnanie na seba. Hlavne v protestantských cirkvách zažíva požehnanie svoju renesanciu. Žehnanie je viac, než len modlitba, je to gesto, ktoré možno vnímať zmyslami, ktoré má hlbší význam. Túžba človeka byť požehnaný je túžbou po živote v Božej blízkosti a pod jeho ochranou.

.sme prameňom požehnania

Sme stvorení na obraz Boží, toto je najhlbšie jadro našej bytosti – to, čo je v nás sväté. V každom z nás je niečo sväté, nad čím ostatní nemajú moc. To, čo je sväté, je vyňaté z moci sveta a môže uzdravovať. Aj anjeli hovoria o nás, že je v nás niečo sväté, celistvé, neporušené, zdravé a nenakazené hriechom. V okamihu, kedy sa dostaneme do kontaktu s tým (čo je v nás sväté), začneme blahodarne pôsobiť na ľudí okolo nás. Poslaním človeka je pomáhať druhým k spáse a byť pre nich nástrojom, cez ktorý prídu k uzdraveniu a dospejú k celistvosti.

Skrze Krista spoznávame svoju pravú podstatu. Kristus je v nás a v nás spája všetko v jedno, teda to, čo často vnímame ako rozdelené: našu silu i slabosť, krehkosť i nesmrteľnosť, temné i svetlé stránky. Najhlbšie požehnanie, akým nás obdaril Boh, je prítomnosť Krista v nás samých. Je v nás ako nádej slávy. Je nádejou, že raz dorastieme do podoby, ku ktorej nás určil Boh, do podoby, kedy sa v nás zjaví Božia sláva.

Skrze Krista, teda skrze vykúpenie a odpustenie hriechov, sme dostali dar veľkého požehnania. Cez vykúpenie nás Boh oslobodzuje od síl, ktoré by nám chceli uškodiť. Už nás nemusia ťažiť výčitky svedomia. Tam, kde sme v Kristovi požehnaní, sa už hriech nepočíta. Požehnanie je silnejšie než prekliatie, ktoré navyše často na seba privolávame, keď sa trápime pocitom vlastných vín a tým oslabujeme svoju vitalitu.

Ak chceme byť požehnaní, musíme konať v súlade s prirodzenosťou. Každý z nás je pre druhých požehnaním. Boh to od nás očakáva. Nemusíme kvôli tomu podávať nadľudské výkony. Stačí, ak budeme tým, kým sme vo svojej podstate. Sme pre druhých požehnaním práve takí, akí sme vo svojej jedinečnosti. Musíme sa prestať podceňovať, Boh nás vyvolil k tomu, aby sme boli prameňom požehnania pre iných.

.sme milovaní

Požehnanie má v sebe vždy niečo spojené s vyvolením. Keď niekomu žehnám, prežíva, že je Bohom vyvolený. Byť vyvolený a požehnaný znamená byť v Božej blízkosti. A keďže si nás Boh vyvolil a požehnáva nás, môžeme prežívať skutočnosť, že Boh túži po našej blízkosti a že nás prijíma bez podmienok.

Byť vyvolený však znamená aj určité očakávania, ktoré má Boh k človeku. Je to očakávanie, že sa zriekneme svojej minulosti, zanecháme falošné istoty a odovzdáme sa do Božích rúk, vďaka čomu sa dostaneme pod jeho ochranu. Byť požehnaný teda znamená dôverovať Bohu a kráčať životom s vedomím, že Boh nás chráni pred nebezpečenstvom. Boh dáva človeku prísľub: „Budeš požehnaním“ a je to ten najkrajší prísľub, ktorý môže človek dostať. Človek je teda požehnaný a môže byť prameňom požehnania pre druhých.

Spoločnosť potrebuje ľudí, ktorí sú prameňom požehnania. Títo ľudia majú blahodarný vplyv na druhých a dávajú nádej. Ešte stále neviete, čo je to byť požehnaný? Keď sa človek zamiluje, získava skúsenosť, že jeho milý/á sa pre neho stáva požehnaním. Zamilovaný človek doslova rozkvitá. V blízkosti milého/milej sa učí prijímať seba samého. Začína v ňom rásť nové sebavedomie. Temnota sa rozjasňuje a beznádej začína miznúť. Do života sa vracia fantázia a tvorivosť. Človek objavuje v sebe nový prameň sily…

Byť požehnaný znamená prijímať Božiu lásku, ktorá premieňa človeka a robí ho prameňom lásky (požehnania) pre ostatných.

.sme požehnaní

Požehnanie je Božím prísľubom, že život človeka je pod Božou ochranou a že máme podiel na tvoriacej Božej sile, ktorá sa prejavuje a prináša plody v nás ľuďoch. Každý potrebuje istotu, že jeho život prináša plody a že svojím životom zanecháva nezameniteľnú stopu. Človek vytvára niečo, čo ho presahuje a čo pretrváva. A tak pristupujem ku svojej práci s vedomím, že som požehnaný a ak vstupujem s týmto presvedčením do stretnutí s druhými, potom moja práca, ale aj stretnutia s ľuďmi sú požehnané a prebúdzajú k životu.

Často si myslíme, že Božie požehnanie prichádza len vtedy, keď sme úspešní, keď sa nám darí, no požehnanie sa nám dostáva vtedy a predovšetkým vtedy, keď sme v koncoch, keď zakúšame vlastnú bezmocnosť a sebectvo. Ak dokážeme povedať áno tomu, akí sme, môže sa naša slabosť a nedokonalosť premeniť v prameň požehnania. Boh nežehná dokonalému, ale nedokonalému, nežehná neporušenému, ale zlomenému.

Žehnať znamená chváliť Boha za to, čo nám dal a za okamihy, kedy zasiahol do nášho života. On je zdrojom všetkého požehnania. K požehnaniu patrí chvála toho, ktorý je našim Stvoriteľom, Vykupiteľom a Spasiteľom. Byť požehnaný znamená, že vo mne začína rásť niečo nové. Byť požehnaný znamená, že Boh dal vo mne vyklíčiť niečomu novému, že ma privádza do kontaktu s pôvodným a neskresleným obrazom, ktorý si o mne urobil. Boh cez požehnanie dáva ľuďom spoznať, že patria Božiemu kráľovstvu, že sú v uzdravujúcej a chrániacej Božej blízkosti.

Od tých, ktorí žehnajú druhým, aby boli vnútorné čistí. Aby naozaj boli nástrojom v Božích rukách.

spracoval Tomáš Hupka

Štatistika 2008



Prijali sviatosť krstu

Vanesa Balogová, nar. 26.2.2004 (Dolina);
Oskar Tulej, nar. 22.4.2005 (Richnava);
Gizela Balogová, nar. 23.2.2006 (Dolina);
Izabela Pokutová, nar. 16.5.2006 (Dolina);
Sergej Horváth, nar. 4.11.2007 (Dolina);
Peter a Pavol Lackovci, nar. 30.12.2007 (Dolina);
Alexandra Bartošová, nar. 15.1.2008 (Víťaz);
Adela Magdová, nar. 17.1. (Víťaz);
Tamara Stašíková, nar. 23.1. (Víťaz);
Júda Tadeáš Jenča, nar. 1.2. (Víťaz);
Bernadeta Balogová, nar. 4.2. (Ovčie);
Patrik Grejták, nar. 11.3. (Víťaz);
Claudia Nováková, nar. 17.3. (Víťaz);
Dominik Kostelník, nar. 26.3. (Víťaz);
Lucia Pokutová, nar. 3.4. (Dolina);
Gabriel Gregor Kuruc, nar. 8.4. (Víťaz);
Samuel Štofila, nar. 23.4. (Víťaz);
Juraj Jurčišin, nar. 24.5. (Víťaz);
Dávid Juhás, nar. 29.4. (Víťaz);
Tadeáš Uličný, nar. 30.4. (Víťaz);
Vanesa Kováčová, nar. 9.5. (Víťaz);
Šimon Magda, nar. 22.5. (Víťaz);
Daniela Galeštoková, nar. 6.6. (Víťaz);
Žofia Mária Bednárová, nar. 18.7. (Lodž, Poľsko);
Finian Magda, nar. 4.8. (Víťaz);
Melany Ilčiková, nar. 4.8. (Víťaz);
Katarína Ondrejčáková, nar. 7.8. (Ovčie);
Janka Kišková, nar. 8.8. (Víťaz);
Martin Gonda, nar. 8.8. (Víťaz);
Paula Ondriová, nar. 3.9. (Víťaz);
Ľuboš Lacko, nar. 4.9. (Dolina);
Daniela Lacková, nar. 4.9. (Dolina);
Samuel Tulej, nar. 10.9. (Richnava);
Zdenka Novotná, nar. 17.9. (Víťaz);
Jana Baranová, nar. 26.9. (Ovčie);
Miroslav Čuchran, nar. 3.10. (Ovčie);
Jana Kollárová, nar. 7.10. (Ovčie);
Lucia Bednáriková, nar. 15.10. (Ovčie);
Bernadeta Pacovská, nar. 16.11. (Víťaz)


Prijali Sviatosť manželstva

19.4. Jozef MAGDA (Ovčie) & Antónia LEJÁROVÁ (Ovčie);
24.5. Peter BARAN (Košice) & Mária OLEJÁROVÁ (Ovčie);
7.6. Miroslav ČUCHRAN (Široké) & Anna BARANOVÁ (Ovčie);
14.6. Peter STAŠÍK (Víťaz) & Terézia ULIČNÁ (Víťaz);
21.6. Ján ŠTEFAŇÁK (Krompachy) & Lucia TOMKOVÁ (Ovčie);
5.7. Tomáš ČARNOGURSKÝ (Karviná, Česko) & Martina JENČOVÁ (Víťaz);
12.7. Peter KANDRÁČ (Prešov) & Bibiana GREJTÁKOVÁ (Víťaz);
26.7. Daniel ČANECKÝ (Kadaň, Česko) & Beáta BALOGOVÁ (Ovčie);
16.8. Stanislav TOMAŠOV (Krompachy) & Dominika HUDÁKOVÁ (Ovčie);
16.8. Marek FRANC (Víťaz) & Monika JENČOVÁ (Víťaz);
30.8. František MARTINKA (Prešov) & Mária KOVÁČOVÁ (Víťaz);
13.9. Radoslav DERĎÁK (Revúčka) & Milena ISKROVÁ (Víťaz);
27.9. Martin MALIK (Ražňany) & Anna KRÁĽOVÁ (Ovčie);
11.10. Ján OLEJNÍK (Poprad) & Mária BALOGOVÁ (Ovčie);
15.11. Dušan BARTOŇ (Žďár nad Sázavou, Česko) & Anna NOVOTNÁ (Víťaz)


Predišli nás do večnosti

1.1. Jozef Balucha 85 r. (Víťaz);
14.1. Cyril Baloga 81 r. (Víťaz);
6.3. Jozef Ungvarský 60 r. (Víťaz);
20.4. Bartolomej Čech 91 r. (Víťaz);
29.5. Ján Pendrák 44 r. (Víťaz);
7.6. Ľubomír Ľutter 20 r. (Víťaz);
11. Valentín Šimčík 70 r. (Ovčie);
3.7. Alžbeta Ungvarská rod. Čechová 75 r. (Víťaz);
8.7. Ján Haľko 68 r. (Víťaz);
20.7. Anna Stašíková rod. Gregová 89 r. (Víťaz);
28.8. Ján Grega 50 r. (Víťaz);
5.9. Peter Ondria 23 r. (Víťaz);
24.9. Rudolf Uličný 72 r. (Víťaz);
30.9. Jozef Hudák 73 r. (Ovčie);
9.10. Mária Magdová rod. Bednáriková 84 r. (Ovčie);
28.11. Cyril Novotný 83 r. (Víťaz);
9.12. Helena Balogová rod. Čigarská 77 r. (Ovčie)

-rkfú-

Ahoj deti!

Dúfam, že vaše Vianoce boli nádherné, moje také boli. Bola som na vianočnej spovedi a udobrila som sa s niekým, s kým som sa hnevala. Páčila sa mi vianočná výzdoba miest, obcí a kostolíkov. Dostala som veľa vianočných sms-iek a prianí. Navštívila som cintorín a spomenula som si na tých, ktorí nás predišli do večnosti. Štedrá večera bola mňamková, na stole nám svietilo betlehemské svetlo, aj svetielka na vianočnom stromčeku krásne svietili a od Ježiška som dostala všetko, čo som chcela. Zúčastnila som sa najkratšej, ale najkrajšej polnočnej svätej omše. Navštívili ma ľudia, ktorí ma majú veľmi radi. Neskôr napadal aj sneh a bola som zguľovaná až za krk. No najdôležitejšie zo všetkého je fakt, že

Kristus sa narodil a príde opäť!

V novom roku 2009 máme dve voľby. Tak ako brat márnotratného syna. Bol nahnevaný, lebo zaujal postoj „prečo nie ja?“ Bol synom, ktorý zostal doma, vďačný za všetko, čo mu otec dal? Môžeme upriamiť pozornosť na to, čo všetko nemáme alebo na to, čo máme. Zvlášť po Vianociach sa môžeme sústrediť na to, čo sme nemohli kúpiť, čo sme nedostali alebo na to, čo už máme.

A tak si v tomto roku prajem, aby sme mali otvorené oči a boli vďační za všetko a všetkých, ktorých okolo seba máme. Nepotrebujeme sa pozerať na iných a zaujať postoj „prečo nie ja?“ Prečo som ja nedostala domček pre bábiky a peknú Barbie? Prečo som ja nedostal originálnu stavebnicu Lego, ale len túto lacnejšiu napodobeninu?

Zvoľme si možnosť zamerať sa na veľké množstvo milostí, ktoré už máme.a ďakujme za ne.

Úloha 2: Pospájaj body od 1 do 42 obrázok vymaľuj.

stranu pripravila: Mgr. S. Kolářová

Stalo sa v roku 2008


6. 1. – posviacka domov vo Víťaze

19. 1. – zimný farský deň strávený v Levočskej doline

24. 1. – celodenná poklona pred naším Spasiteľom

25. – 26. 1. – do farnosti zavítal tím (kňaz a tri rehoľné sestry), ktorí majú na starosti pastoráciu povolaní v našej arcidiecéze; rozprávali o duchovnom povolaní, strávili sme s nimi príjemne celý deň

15. 2. – spoločenstvo Kruciáta s vdp. Jozefom Heskem, farárom v Sedliciach, viedlo krížovú cestu a po sv. omši bola možnosť stretnutia

17. 2. – valentínska púť birmovancov do Krížovan, kde Koinónia Jána Krstiteľa zo Zlatej Idky pripravila, ako vždy, pútavý program

2. 3. – stretnutie s vedúcimi ruží našej farnosti v katechetickej miestnosti

29. 3. – púť mladých a birmovancov na Arcidiecézne stretnutie mladých do Humenného s heslom: „Ak prijmete Ducha Svätého, stanete sa mojimi svedkami“

19. 4. – putovanie do svätyne Božieho milosrdenstva v Krakove

20. 4. – 84 birmovancov prijalo z rúk biskupa Bernarda Bobera sviatosť dospelosti

4. 5. – odpustová slávnosť k úcte sv. Jozefa, robotníka; kazateľom bol farár-dekan v Sabinove Ladislav Cichý

10. 5. – 6. misijná púť detí na Mariánskej hore v Levoči

11. 5. – prvé sv. prijímanie v Ovčí – 5 detí

18. 5. – vo Víťaze 29 detí prijalo prvýkrát Pána Ježiša do svojho srdca

20. 5. – celodenná poklona v rámci ustavičnej poklony v Košickej arcidiecéze

22. 5. – procesia Božieho tela od kostola sv. Jozefa ku kostolu sv. Ondreja

30. 5. – odpustová slávnosť Božského Srdca v Krížovanoch

5. a 6. 7. – putovanie k Levočskej Panne Márii

26. – 27. 7. – odpustová slávnosť k sv. Anne v Kluknave

29. 6. – začal Jubilejný rok sv. Pavla, apoštola, mučeníka

15. 8. – sv. omša v Doline k Nanebovzatiu Panny Márie, kazateľ Miroslav Foriš, SVD

• zistili sme, že zvony v kaplnke ktosi ukradol

17. 8. – putovanie na Staré hory k našej nebeskej Matke

30. 8. – dokončená generálna oprava sakrestie

2. 9. – začiatok nového školského roka

• ukončená oprava vitráží

1. 9. – farský časopis Spektrum slávil 10. výročie existencie

8. 9. – odpustová slávnosť Narodenia Panny Márie v Doline, kazateľ vdp. Peter Čorba, farár v Krížovanoch

15. 9. – svätá omša v Doline k úcte Sedembolestnej Panny Márie

20. 9. – zúčastnili sme sa modlitby svätého ruženca za náš dekanát v rádiu Lumen v Košiciach

5. 10. – sv. omša v Doline; poľovníci prosili dobrotivého Boha, aby naďalej požehnával ich rodiny, ich námahu a celú prírodu.

• V ten deň sme otvorili srdcia a finančne sme pomohli veriacim z farnosti Koprivnica, filiálka Stuľany, k dostavbe ich nového kostola

6. 10. – zúčastnili sme sa na sv. omši v Širokom, kde sme si pripomenuli 40 rokov od posviacky fary

9. 10. – uskutočnilo sa prvé stretnutie mamičiek so svojimi ratolesťami v katechetickej miestnosti na fare; vzniklo materské centrum Mamulienka

18. 10. – vystúpili sme na Sľubicu, kde sme v lone prírody slúžili sv. omšu

19. 10. – navštívil nás prefekt kňazs. seminára v Košiciach Bartolomej Salanci spolu s dvoma bohoslovcami

1. 11. – pobožnosť za zosnulé duše na cintoríne

21.11. – začali sme čítať jednotlivé listy sv. Pavla, apoštola v rámci jeho Jubilejného roka

28. 11. – 8. a 16. výročie konsekrácie kostolov sv. Ondreja a sv. Jozefa vo Víťaze

29. 11. – 16. výročie posvätenia kostola sv. Barbory v Ovčí

30. 11. – na Vyšnom konci odpust k úcte sv. Ondreja, apoštola, mučeníka; sv. omšu slúžil výpomocný duchovný L. Franc

7. 12. – odpustovú sv. omšu k úcte sv. Barbory, patrónky kostola vo filiálnej obci v Ovčí slúžil vdp. ThLic. Juraj Riško, farár v Hanušovciach nad Topľou

14. 12. – 40 detí z Dobrej noviny sa stretlo s otcom arcibiskupom A. Tkáčom pri sv. omši na sídlisku Terasa v Košiciach

31. 12. – Te Deum – poďakovanie na konci roka 2008

-rkfú-