Po zmŕtvychvstaní sa Ježiš ukázal apoštolom pri Tiberiadskom jazere. Pripravil im raňajky. „Poďte jesť!“ pozval ich na brehu. Potom sa pýtal Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ Po Petrovej odpovedi dodal: „Pas moje baránky, pas moje ovce.“ To znamenalo poslanie na celý život a pre celý svet – nezostaň sám, daj sa do služieb iných, daj sa do služieb života.
Ježiš pripravil aj iný pokrm. A pripravil ho nielen pre apoštolov, ale pre nás všetkých – pripravil nám Eucharistiu. Boli ste na sv. omši? Boli ste na prijímaní? Vzkriesený Pán vám pripravil duchovné raňajky, duchovnú večeru. Teraz sa vás pýta: „Miluješ ma?“ – A hovorí vám: Choď do života. Choď do ulíc, do domu a do rodiny, choď do práce a do školy a staraj sa o druhých. Mysli na druhých. Vydávaj svedectvo lásky, ktorú si prijal. V Eucharistii prijímame chlieb pútnikov. Teraz ho prijímame stojac. Je v tom symbolika? Eucharistiu prijímame akoby uprostred cesty, pri krátkom zastavení, pripravení kráčať ďalej – do nového dňa alebo noci. Eucharistia nás vyzbrojuje – dáva nám silu do zápasu a svetlo do tmy. Pretvára a premieňa nás, pripodobňuje nás Kristovi. Kedykoľvek sme prítomní na sv. omši, koná sa táto premena, premena prirodzena na nadprirodzeno, pomíňajúceho na nehynúce, chleba a vína na telo a krv Kristovu. Aj nás má sv. omša premeniť na živé a výkonné údy Kristovho Tajomného tela – Cirkvi. Máme byť nielen svedkami premeny chleba a vína – my sami máme byť premenení. Kto ide po „Iďte v mene božom“ domov z chrámu do ulíc, na pracovisko a do svojho domu, má byť iný, než bol, keď sa začal biť v prsia pri úkone kajúcnosti. Keď idem zo sv. omše, mám byť človekom s oživenou dušou, s novým srdcom, s čistejšími očami, s novou myšlienkou v mysli, s nadšenejším slovom na perách – mám byť premenený vnútorne i navonok. Všetci máme byť premenení. A potom máme s Kristom premieňať svoje prostredie a všetko, čoho sa ňom dotkneme. Všetko s ním, v rozhovore s ním, skoby sme hovorili: Buď pri nás, Ježišu, keď sa modlíme, ako si bol s učeníkmi. Buď s nami v práci, ako si pracoval s Jozefom v Nazarete. Buď s nami, keď sa radujeme, ako si sa spolu s inými tešil v Káne na svadbe. Buď pri nás, keď kráčame ulicami, ako si chodieval s apoštolmi. Buď pri nás, keď trpíme, ako si bol pri chorých svojho ľudu. Eucharistia nás osobitným spôsobom zapája do apoštolátu Cirkvi, do šírenia jej viery a jej lásky medzi ľuďmi. Eucharistický Pán zapaľuje v srdci veriaceho človeka apoštolský oheň, pocit zodpovednosti za svet dáva nám podnety, aby sme vydávali živé svedectvo viery apoštolským slovom a činmi. Eucharistia nielenže stmeľuje v láske učeníka s Učiteľom, nielenže stmeľuje učeníkov navzájom, lež rozširuje ich lásku na všetkých ľudí i na tých, ktorých treba ešte len pre vieru získať. Eucharistia dáva okrem toho silu pre zápas s vnútornými ťažkosťami i s ťažkosťami zvonku, s ľahostajnosťou, nenávisťou i prenasledovaním. Eucharistia obnovuje našu horlivosť a našu odvahu. Bože, prosíme ťa, daj aby sme uprostred tohto sveta a pred očami všetkých ľudí, s ktorými sme spojení, prežívali tvoje evanjelium a boli znamením tvojej obetavosti a pokoja. Daj, aby sme sa znášali jeden druhého a slúžili jeden druhému v láske, aby naše srdcia boli otvorené pre biednych, chorých a zomierajúcich – pre všetkých, ktorí sú v núdzi. Prosíme ťa, daj, aby sme takto boli tvojou Cirkvou, zjednotení s naším pápežom, s naším biskupom, s našimi kňazmi a so všetkými, ktorí uverili v tvoje meno. Daj, aby sme všetkým ohlasovali tvoje tajomstvá ako pravdu života.
spracoval duchovný otec