Život je krátky


Toto pominulo všetko ako tieň,
tak ako letmá zvesť.
Ako loď, čo brázdi rozvlnené more,
keď prešla, stopy po nej nenájdeš
ani znaku na vlnách po jej kormidle;
alebo ako keď vtáča vzduchom preletí,
nemožno nájsť nijaký znak, kade letelo;
iba šumom krídel udiera ľahký vzduch
a rozráža ho silou pískania,
máva krídlami a razí si cestu pred sebou,
ale potom niet znaku po jeho prelete;
alebo ako keď sa šíp vystrelí do cieľa,
preťatý vzduch sa hneď zleje dovedna,
takže jeho dráhu nepoznať:
Tak sme aj my – sotva narodení – zomreli.

Múd 5, 9-13

Priority pre zdravý duchovný život podľa otca púšte



1. SPÁNOK


Je nevyhnutné dať telu toľko hodín spánku, koľko potrebuje. Keď chceš ráno pol hodiny skôr vstať k modlitbe, musíš ísť večer pol hodinu skôr spať.


2. POHYB


Daj telu pohyb, ktorý potrebuje k životu, je preň veľmi dôležitý, ak mu ho odoprieš, prevádzaš na tele lúpež.


3. PRÁCA


Venuj sa požadovanej práci, ktorá by mala mať vždy svoje stále miesto. Ale pamätaj, že iné priority nesmú byť kvôli nej zanedbávané.


4. MODLITBA


V živote modlitby si nájdi aj vlastné formy, aby si vstúpil do dobrého vzťahu s Bohom. Pravidelné a vytrvalé stretnutia s Bohom sú pre život veľmi dôležité.


5. TVORENIE VZŤAHOV


Darovať čas ľuďom, s ktorými som, bývam alebo žijem. Nejde o príliš veľa času, ale musí sa darovať zadarmo, ináč sa nemôže ľudsky spolu žiť.

spracovala Lucia G.

Život a smrť …


Ľudské srdce na ničom nelipne s takou húževnatosťou, na nič sa neupína celá jeho bytosť tak ako na život. A predsa je tento život s jeho omamnými snami a zvodnými vábeniami, starosťami a bolesťami, slzami, radosťami a dennými trápeniami tým najnepreniknuteľnejším zo všetkých tajomstiev.

Čo nám pri rozjímaní ľudského života padne do oka je jeho krátke trvanie. Sotva ochutnáme život, už umierame. Slzy nás sprevádzajú od narodenia po smrť. Vylievajme teda slzy u nôh Ukrižovaného. Aj on plakal. Utrpenie nemôžeme preľstiť. Vznáša sa nad ním závoj tajomstva, ktorý sa nikto neodváži nadvihnúť. A človek zmĺkne, lebo srdce je bezmocné, aj srdcia tých, čo by nás chceli potešiť, lebo sa boja, aby tú bolesť ešte viac nerozjatrili.

Boh nám posiela bolesť, utrpenie, aby nám zabránil lipnúť na svete a upriamil našu pozornosť na neho, aby sme sa zjednotili s ním a s tými, čo nás v nebi očakávajú. V skutočnosti sa duša najľahšie odlučuje od zeme, keď stratí tých, čo jej boli najdrahší. Vtedy vidí svet celkom ináč, chápe pominuteľnosť pozemského šťastia a prirodzene sa nakláňa k večným výšinám.

Pán nám ponúka oporu svojich ramien, milosrdnú lásku svojho srdca. Od jeho oltára odchádzame, aby sme vo svojom živote kráčali v ústrety jeho príchodu. Naše šťastie sa uskutoční, navždy naplní až v nebi. Preto odovzdane vezmime všetko, čo nám Pán posiela, aby nás vychoval pre večnú blaženosť, aj smrť z jeho rúk, lebo blažení sú tí, ktorí zomierajú v Pánovi.

Mgr. Oliver Székely, duchovný otec