Život a smrť …


Ľudské srdce na ničom nelipne s takou húževnatosťou, na nič sa neupína celá jeho bytosť tak ako na život. A predsa je tento život s jeho omamnými snami a zvodnými vábeniami, starosťami a bolesťami, slzami, radosťami a dennými trápeniami tým najnepreniknuteľnejším zo všetkých tajomstiev.

Čo nám pri rozjímaní ľudského života padne do oka je jeho krátke trvanie. Sotva ochutnáme život, už umierame. Slzy nás sprevádzajú od narodenia po smrť. Vylievajme teda slzy u nôh Ukrižovaného. Aj on plakal. Utrpenie nemôžeme preľstiť. Vznáša sa nad ním závoj tajomstva, ktorý sa nikto neodváži nadvihnúť. A človek zmĺkne, lebo srdce je bezmocné, aj srdcia tých, čo by nás chceli potešiť, lebo sa boja, aby tú bolesť ešte viac nerozjatrili.

Boh nám posiela bolesť, utrpenie, aby nám zabránil lipnúť na svete a upriamil našu pozornosť na neho, aby sme sa zjednotili s ním a s tými, čo nás v nebi očakávajú. V skutočnosti sa duša najľahšie odlučuje od zeme, keď stratí tých, čo jej boli najdrahší. Vtedy vidí svet celkom ináč, chápe pominuteľnosť pozemského šťastia a prirodzene sa nakláňa k večným výšinám.

Pán nám ponúka oporu svojich ramien, milosrdnú lásku svojho srdca. Od jeho oltára odchádzame, aby sme vo svojom živote kráčali v ústrety jeho príchodu. Naše šťastie sa uskutoční, navždy naplní až v nebi. Preto odovzdane vezmime všetko, čo nám Pán posiela, aby nás vychoval pre večnú blaženosť, aj smrť z jeho rúk, lebo blažení sú tí, ktorí zomierajú v Pánovi.

Mgr. Oliver Székely, duchovný otec

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.