Bol horúci júlový deň, sviatok Panny Márie Karmelskej. Predvečer pred sv. omšou sme v procesii spolu s kňazom za spevu mariánskych piesní išli oproti privítať „pútničku z Fatimy“ – Pannu Máriu, ktorá v Sabinovskom dekanáte putovala z jednej farnosti do druhej. Jej púť bola ukončená večeradlom a sv. omšou v Obišoviciach, na ktorých sa zúčastnili aj naši veriaci s otcom Oliverom.
Po milom privítaní s milostivou sochou Panny Márie sme putovali do chrámu na slávenie sv. omše. V duchu som sa pýtala: „Panna Mária, čo nám tým tvojím príchodom chceš povedať? Nám, ktorí žijeme v tejto modernej, uponáhľanej dobe? Veď Ty si sa zjavila vo Fatime už pred 90-timi rokmi. Iste aj pre nás platia tvoje slová: „Nehrešte viac! Neurážajte už môjho Syna Ježiša, ktorý je až priveľmi pourážaný. Navráťte sa späť k Bohu modlitbou a pokáním!“ Pekne je o tom napísaný článok „Posolstvo z Fatimy“ v júnovom čísle Spektra. Pannu Máriu sme dostali pod krížom za Matku. Tak ako každá pozemská mama vedie svoje dieťa a snaží sa mu vštepiť do srdca tie pravé hodnoty, aby nestratilo vieru v Boha, o čo viac to chce naša nebeská mamka. Vo Fatime pre duchovný život žiadala modlitbu, pokánie, obrátenie, obety. O osem rokov neskôr sa zjavuje sestre Lucii a žiada pobožnosť piatich prvých sobôt v mesiaci, aby sa šírila úcta a zasvätenie k jej Nepoškvrnenému Srdcu. V roku 8. mája 1972 sa zúčastňuje taliansky kňaz Stefano Goobi na púti vo Fatime a v kaplnke Zjavenia sa modlí za kňazov, ktorí zradili svoje povolanie. Vo svojom srdci počuje hlas Panny Márie v celkom normálnom stave, ani v tranze ani v extáze. Píše postupne za sebou bez námahy a premýšľania. Matka Božia ho použije ako svoj skromný nástroj, aby šíril jej posolstvá po celom svete. „Darom môjho Nepoškvrneného Srdca je aj kniha, ktorá obsahuje moje posolstvá. V tejto knihe je už odhalené, čo musíte vedieť. Keď sa jej naučíte rozumieť, nájdete v nej celý môj plán. Čítajte ju, milovaní synovia, meditujte, žite podľa nej! Nepochybujte, že hovorím k vám ja. Týmito slovami som prítomná a zjavujem sa vám. Až neskôr pochopíte cenu tohto môjho materinského posolstva.“ (MK 28. 1. 1984) A tak z tejto vnútornej inšpirácie vzniklo Mariánske kňazské hnutie – MKH, ktoré dnes nebeská Matka ponúka Cirkvi, aby si uvedomila jej materskú prítomnosť. A tak od roku 1974 sa začali konať prvé večeradlá modlitby s Pannou Máriou medzi kňazmi a laikmi. V septembri v r. 1996 bol otec Goobi na návšteve vo viacerých mestách na Slovensku. Navštívil aj Mariánsku horu v Levoči a ako všade aj tam hovoril, o čo nás žiada Panna Mária, aby sa šírili večeradlá s Pannou Máriou medzi kňazmi, laikmi, mládežou a najmä v rodinách.
A tak v tom istom roku 8. decembra vzklíčilo semienko rodinného večeradla aj u nás. S Božou pomocou a pod vedením Ducha Svätého trvá dodnes. Vieme, že Panna Mária si ho chráni a opatruje. Veľkým darom Nepoškvrneného Srdca Panny Márie bol už zosnulý, náš milovaný pápež Ján Pavol II. – pápež Fatimy. „Dnes vám potvrdzujem, že toto je pápež …, o ktorom som hovorila s deťmi pri zjaveniach, pápež môjho srdca a mojej bolesti.“ (MK 13. 5. 1991) Jeho heslo „Totus Tuus“ ho sprevádzalo celým životom. Doviedol Kristovu lodičku Cirkvi do 3. tisícročia, ktoré ako hovoril „má otvoriť novú jar kresťanstva“. Bol pápežom času prípravy a terajší pápež Benedikt XVI. je pápežom brieždenia veľkonočného rána. Pápež Benedikt XVI. je tým novým pápežom don Boscovho prorockého sna, ktorý zakotví loď o dva stĺpy. On je ten pápež, ktorý prišiel po tom, ktorý bol postrelený, padol, ale pomohli mu a vstal, znova viedol loď Cirkvi, kým padol znova a už zostal mŕtvy. Ale veľmi rýchlo bol zvolený nový pápež, skôr, než sa nepriatelia spamätali. A tento zakotvil loď o dva stĺpy – stĺp Eucharistie a stĺp Nepoškvrnenej.
A tak na druhý deň sa naskytol každému, kto vstúpil do našej „katedrály“, úžasný pohľad. Nádherná výzdoba, kvety, sviece, uprostred eucharistický Ježiš, vedľa pod krížom Mária – eucharistická žena a nad nimi vypínajúca sa socha sv. Jozefa, ochrancu Sv. rodiny – sv. Cirkvi. Tak sme počas celého dňa mohli prichádzať adorovať Ježiša v Eucharistii spolu s Pannou Máriou. Prekrásne spevy, odriekané modlitby so slzami v očiach sa vznášali k tým dvom srdciam, ktoré sú vždy spolu – Srdcu Ježišovmu a Srdcu Máriinmu. Pred sv. omšou sme sa modlili slávnostný ruženec formou večeradla a tak sme prijali eucharistické požehnanie. Vyvrcholením dňa, ktorý dal nám Pán, bolo slávenie sv. omše, ktorú celebroval vdp. Ladislav Franc. Za spevu piesne Neopúšťaj nás sme sa lúčili s Pannou Máriou. V procesii sme ju odprevadili do Ovčia, kde ju s radosťou čakali a milo privítali. O celý program sa s pomocou Ducha Svätého postarali vdp. Ladislav Franc a pani E. Uličná. Nech ich za to Pán Boh požehnáva a ochraňuje.
Držme sa Panny Márie, robme všetko s ňou a ona sa o nás postará. Nedávno som čítala túto perličku: Jezuiti mali veľkú slávnosť, na ktorú si pozvali slávneho kazateľa a ten svoju kázeň začal takto: „Keď vám mám rozprávať o sv. Ignácovi, chcel som ho ešte lepšie poznať a porozprávať sa s ním. Poprosil som sv. Petra, aby ma za ním pustil do neba, ale tam som ho nenašiel. Poprosil som, či ma pustí aj do očistca, ak si tam ešte niečo odpykáva, ale nebol ani tam. Žeby bol v pekle? Nebol tam. Vraciam sa späť do neba a idem rovno k Panne Márii. Prosím ju: „Mária, ty si Kráľovná neba, nevieš, kde by som našiel Ignáca?“ Mária s úsmevom roztvára svoj plášť a Ignác bol pod ním.“ Snažme sa, aby aj nás si Matička vo svojom Srdci a pod svojím plášťom skrývala, aby sme robili tak ako Ona chce a žili to naše zasvätenie naplno.
Duchu Svätý, buď v nás a osvecuj nás! Hovor za nás! Potom i pre nás budú platiť slová, ktoré spievame: „Keď príde posledná hodina naša, príď, Matka, nemeškaj, príď Matka a priveď nás do neba.“
Mária L., Víťaz