Pán Mikolášik, chcem sa Vám aj v mene pána farára Petra Čorbu a kňazov z Košickej arcidiecézy poďakovať za veľmi krásne dni, ktoré sme mohli, vďaka Vášmu pozvaniu, stráviť v Bruseli. Vďaka Vám za ochotu prísť do farnosti a bližšie priblížiť inštitúciu Európskeho parlamentu a existencie Európskej únie vôbec. Ďakujem Vám aj za ponuku uverejniť rozhovor s Vami v našom farskom časopise Spektrum.
1. Mohli by ste sa nám, p. Mikolášik, v krátkosti predstaviť? Odkiaľ pochádzate? Čo ste robili a ako ste sa stali členom Európskeho parlamentu? Aký je Váš denný program?
Domnievam sa, že je dobré, aby neboli všetci politici len z Bratislavy, ale aj „z terénu“. Ja som príklad poslanca z regiónu, pretože som sa narodil a stále bývam v Dolnom Kubíne, kde sa každý víkend vraciam k mojej dobrej manželke a rodine. Predtým som pôsobil ako lekár, neskôr som bol poslancom v Národnej rade SR a tiež som zastupoval záujmy našich občanov ako veľvyslanec v Kanade.
2. Ako vznikla myšlienka Európskej únie, ktorej 50. výročie sme si pripomenuli? Kto za ňou stál?
Bolo potrebné zahojiť rany, ľudsky sa vyrovnať s hrôzami vojny a začať odznova. Nemecko vtedy ústami kresťanského demokrata Konrada Adenauera požiadalo Francúzsko o odpustenie. A iný kresťanský politik Robert Schuman vytvoril takú atmosféru odpustenia, že tieto a aj ďalšie krajiny našli k sebe cestu a založili najprv Úniu uhlia a ocele a na základe tejto spolupráce to prerástlo do Európskeho hospodárskeho spoločenstva a do Európskej únie, ktorej plnoprávnym členom je aj Slovensko.
3. Aké sú plusy a mínusy Európskej únie? Akým mottom sa riadi a vedie svoje rozhodnutia?
Myslím, že plusov je oveľa viac. Hlavným mottom je solidarita. Bohatšie a skúsenejšie krajiny pomáhajú, aj priamo finančne, tým slabším, aby sa ich životná úroveň, ale aj úroveň slobody, mieru a bezpečnosti vyrovnávala.
4. Čo prináša Európska únia pre nás Slovákov?
Slováci a Slovenky môžu slobodne žiť, kdekoľvek cestovať, ba dokonca aj pracovať, kde sa im zapáči. Žijú v bezpečí a mieri, môžu zveľaďovať svoj život, myslieť na tých slabších. Mladí ľudia môžu študovať v zahraničí, dá sa podnikať všade v Európe. Máme aj náboženskú slobodu a tú tiež treba denne žiť a napĺňať činmi.
5. Z pohľadu Vás, ktorý ste v centre únie a stretávate sa s ľuďmi z rôznych národov v Európe, čo nám Slovákom chýba? Na čo máme byť hrdí? V čom máme pridať a čomu dať dôraz? Čo by si mohli ostatní ľudia od nás zobrať?
Mnohým chýba plynulá znalosť jedného alebo dvoch cudzích jazykov. Väčšia dôvera vo vlastné sily a schopnosti, niekedy aj odvaha zrealizovať a uviesť do praxe svoj originálny nápad, zámer. Európa by od nás mala čerpať viac srdečnosti a prirodzenej pohostinnosti. Trúfam si povedať, že i vrúcny vzťah k Bohu a k veciam duchovným.
6. Stretávate sa s rôznymi osobami na úrovni Európskeho parlamentu. Sú medzi nimi aj veriaci ľudia? Vidieť z ich správania a názorov kresťanskú výchovu? Nie je kresťanská viera odsúvaná stranou a všetko ostatné sa prijíma?
Je to ťažká a zložitá otázka. Áno, dá sa povedať, že poznám všetkých poslancov, ktorí sú veriaci a vidno to aj na ich práci a angažovanosti. Ale sú aj takí, ktorí sú podľa krstného listu tiež kresťania, avšak pri hlasovaní to u nich necítiť. Akoby sa báli byť zásadoví. Myslím, že sa boja relativistických názorov aj svojich voličov, ktorí by ich už ďalej asi nevolili.
Som členom najsilnejšej politickej strany EĽS-ED (Európska ľudová strana-Európski demokrati) a hoci táto politická skupina združuje prevažne kresťansko-demokratické strany z Európy, prejavujú sa rozdiely i medzi nami. Najmä vtedy, keď treba zaujať postoj k ochrane ľudskej bytosti, ľudskej dôstojnosti, úcte k životu. Taktiež sú proti nám v tvrdej opozícii socialisti, nordická ľavica a liberáli. Aj preto je veľmi obtiažne získať väčšinu za život a za manželstvo tvorené mužom a ženou, čo je alfou a omegou mojich hodnotových postojov.
7. Aká je úloha kresťana v dnešnej Európe? Čo máme robiť, aby sme naďalej budovali kresťanskú Európu?
Myslím, že nielen kňazi, ale najmä rodičia a škola musia vychovávať ku kresťanským postojom odmalička. Potrebné je aj dôsledné poznanie Sv. písma, ako aj podrobná znalosť Katechizmu katolíckej cirkvi a ich denná aplikácia, žitie v praxi. Netreba zabúdať na silnú vieru, ktorou sa dostávame k láske. Keď milujeme, iba vtedy sme schopní obetovať sa pre iných a iným slúžiť. Aby aj ostatní na nás videli, že sme iní, lebo sme zmenení láskou.
8. Aký by mal byť politik, akými zásadami sa má riadiť? Vyrastajú v našej kresťanskej spoločnosti dobrí politici s Kristovým duchom?
Myslím, že u nás je veľa hodnotných ľudí s kvalitnou výchovou i vedomosťami, ktoré by sa mali využívať nielen vo vlastný prospech a vo vlastnej rodine. Veď aj Sv. Otec Ján Pavol II. nabádal kresťanov, aby sa angažovali vo verejnom živote. Aby slúžili spoločenstvu ľudí na dedine, v meste na národnej či medzinárodnej úrovni. Nikto iný, žiadni postkomunisti či liberáli to za nás robiť nebudú. Nemali by sme im dobrovoľne prenechávať priestor, aby nám napríklad zavádzali úplne pomýlenú a nenáležitú sexuálnu výchovu do škôl. Je aj na voličoch, aby do parlamentov volili ľudí, o ktorých vedia, že rešpektujú bezvýhradne ľudský život od počatia až po prirodzenú smrť. Takých, ktorí sa nehanbia za svoju vieru a ktorí sa často spovedajú. Aj to je znak živej viery u politika.
9. Čo pekného ste zažili v Bruseli alebo inde? Čo vás prekvapilo, zaujalo alebo zarmútilo?
Je pre mňa povzbudením, že sme si vydobyli, aby sme mali v Štrasburgu počas plenárneho zasadnutia možnosť mať sv. omšu. Chodievame tam stále tí istí ľudia a vieme o sebe, že si môžeme potom aj v tom ťažkom politickom zápase dôverovať.
Zarmútilo ma, že značná časť slovenských poslancov nehlasovala za mnou predložené názory, keď som bol hlavným spravodajcom nariadenia o „Pokrokových liečebných metódach“, hoci dobre vedeli, kde je pravda. Podriadili sa svojim politickým stranám a nie najzákladnejšej úcte k ľudskému životu.
10. Čo Vám dáva silu ísť ďalej za svojimi cieľmi? Ako relaxujete, čo máte rád, kam sa rád vraciate?
Silu čerpám napríklad u sv. Pavla. Obdivujem ho, ako prekonával prekážky, pričom musel veľa cestovať, presviedčať svojich protivníkov, s láskou ich učiť a usmerňovať. A nebál sa ísť aj do rizika plného fyzického nasadenia či žalára až do únavy.
Na relax mám menej času. Balzamom na všetky starosti je každotýždenný návrat k mojej manželke a deťom. Chvíle strávené s nimi mi dobíjajú všetky „baterky“ a hneď môžem ďalší týždeň fungovať. A nenahraditeľná je aj krátka prechádzka s nimi Božou prírodou doma na Slovensku.
Ďakujem Vám za Vaše odpovede.
Oliver Székely, duchovný otec
