Aj v tomto čísle nášho Spektra vám chceme predstaviť ďalšiu postavu zo sveta žurnalistiky. Mnohí ju už vnímate cez našu kresťanskú televíziu LUX. Mladá, sympatická, skromná a pokorná dievčina Janka Grešnerová.
Moderuje reláciu Doma v Cirkvi a Štúdio AHA! Je dramaturgičkou televízie LUX. Má 24 rokov a väčšina jej záľub sa postupne pretransformovalo do pracovnej činnosti, takže väčšinu „voľného času“ trávi pracovne. A v tom skutočne voľnom hrá Scrabble, číta a pozerá Dr. Housa. A keďže treba aj trošku pohybu, rada uteká na autobus. Občas ju možno počuť hrať na organe počas sv. omše v Kostole sv. Martina v Bojniciach či v Bratislave u dominikánov na Kalvárii. Obľúbenou knihou je Sväté písmo, v Starom zákone sú vraj tie najlepšie námety na telenovely… Viera pre ňu znamená veľa a čím ďalej tým viac ju prežíva ako veľkú milosť a dar od Boha.
Ja osobne Janku vnímam, ako príklad šťastného mladého človeka, ktorý v dnešnom materiálnom svete smelo praktizuje svoju vieru, nehanbí sa za ňu a Boh požehnáva jej kroky.
kontakt: gresnerova@tvlux.sk
Sedím tu s Jankou Grešnerovou, ktorá je popredsedníčkou Network Slovakia, ktorá nám teraz povie niečo o sebe. Tak sa nám predstav.
Dobre. Tak teda volám sa Jana Grešnerová, pochádzam z Bojníc a mám piatich mladších súrodencov, čiže som najstaršia.
Vyrástla si v kresťanskej rodine, praktizujúcej svoju vieru?
Áno, odmalička som bola tak vychovávaná.
Ako si ju praktizovala ty?
Už od malička, keďže som bola vedená k takej živej viere, som sa aktivizovala vo farnosti. Už ako 6-7 ročná som spievala v detskom zbore a tým pádom som sa dostala bližšie do fungovania farnosti, keď sme začali chodiť na „stretká“, na tábory, na rôzne chaty, výlety a súťaže zo zborom. Veľmi ma to oslovilo a spomínam si, že sme mali Moniku, to bola naša vedúca a ja už ako malé dieťa som ju úplne „žrala“. Hovorila som si, že ak raz budem veľká, budem ako ona. Vedie zbor, krásne spieva, je úplne hravá, vie sa s nami zabaviť, dokonca hrala na organe. No, že je úplne skvelá baba a že ja chcem byť raz taká ako ona. A to som objavila až teraz, že je dôležité mať taký vzor, lebo neskôr, keď som mala 15 rokov, tak som začala tiež viesť stretká, detský zbor a o rok na to som začala hrať aj na organe. Čiže naozaj to tak išlo, že som mala motiváciu, veľmi ma to oslovovalo a ja sama som potom išla tou cestou. Takže začala ďalšia aktívna etapa môjho života po animátorskej stránke.
Potom prišiel Network?
Áno, bolo to počas gymnázia, keď som vlastne študovala v Prievidzi. Bola som doma, pôsobila som v našej bojnickej farnosti. Potom prišla vysoká škola a ja som odišla do Bratislavy. Bolo to v roku 2004. Našla som oznam o tom, že sa robí nejaký žurnalistický seminár. Keďže som chcela študovať žurnalistiku a bola som prijatá do Bratislavy, tak som si povedala, že ešte predtým ako pôjdem na školu, načerpám nejaké skúsenosti, čo je novinárčina z tej praktickej stránky. Hoci som už predtým písala, moderovala som nejaké akcie u nás doma, nevedela som, čo obnáša život novinára. Povedala som si, idem na seminár. No a hneď na prvýkrát ako účastníčke sa mi to veľmi zapáčilo. Počas vysokej školy som potom chodila každý rok na seminár. Postupne som sa stala členkou Networku a myslím si, že o rok, keď som bola na prvom seminári, dostala som sa do vedenia Networku. Najprv som bola zvolená do rady a minulý rok som bola zvolená za podpredsedníčku, takže tak to postupne išlo.
Medzitým si ukončila školu. Naši čitatelia ťa určite poznajú, ak sledujú televíziu Lux, že si tam ústrednou hlásateľskou postavou. Ako si sa tam dostala?
Do Luxu som sa dostala ešte počas školy, bolo to zhodou okolností. Stretla som sa s vedúcim programu kvôli úplne inej veci. Tým, že som taká aktívna, „namočila som sa“ do organizácie stretnutia na Velehrade, ktoré prebiehalo paralelne so Sydney, čiže tí, ktorí nemohli ísť do Sydney, predpripravovali sme stretnutie na Velehrade a ja som tam zodpovedala za slovenskú skupinu. Išla som do televízie Lux dohodnúť nejaké mediálne partnerstvo. Rozprávala som sa s vedúcim programu Ďurom Drobným, že je tu možnosť, či by sme mohli spolupracovať. Začal sa vypytovať, čo študujem, povedala som, že žurnalistiku a teológiu. „Výborne, to je skvelá kombinácia, potrebujeme moderátorku do relácie „Doma v cirkvi. Čo robíš budúci utorok? Vyskúšame ťa.“ „Ale ja som prišla kvôli inej veci.“ „To vyriešime potom, v utorok prídi, budeš mať kamerové skúšky, uvidíme, ako ti to pôjde.“ „Tak dobre, prídem, uvidím, čo to bude, aspoň to vyskúšam.“ Tak som teda prišla. Zobrali ma za moderátorku a tak som už počas školy začala robiť externe pre televíziu Lux. Keď som skončila žurnalistiku, prišla som do Luxu na plný úväzok.
Napĺňa ťa to?
Veľmi. Vidím, že je to práca, ktorá má naozaj veľmi baví, spájam to, čo som vyštudovala, teda žurnalistiku, aj to, čo ešte študujem – teológiu. Naozaj, veľmi čerpám aj z jednej aj z druhej oblasti a môžem to uplatniť v televízii Lux.
Tak perspektívne, čo ďalej?
No rada by som ešte študovala. Budúci rok končím teológiu, no a možno niečo vymyslím.
Prezraď, ktorým smerom?
To sú také moje plány. Možno by som ešte išla študovať do zahraničia, možno niečo aj z teológie. Snáď by to mohlo vyjsť.
A akým spôsobom by si chcela to naštudované odovzdávať?
Stále by som chcela pôsobiť v médiách, pretože si myslím, že novinár by mal byť v tej oblasti, v ktorej pôsobí, aj vzdelaný. Čiže myslím si, že ak chceme nejako edukovať našich či už čitateľov, poslucháčov, alebo divákov, tak musíme mať o tom nejaké vedomosti. Preto chcem trošku hlbšie preniknúť do tajov teológie, aby som sa mohla k jednotlivým otázkam kompetentnejšie vyjadrovať.
Čo je tvoje životné krédo?
Jój, to nemám.
Určite sa vyskytnú pri tvojej práci problémy. Ako sa dokážeš cez ne preniesť?
Keď pozerám spätne na celý môj zatiaľ krátky život, myslím, že bol taký plný. Určite boli nejaké zlomové momenty, kedy som nevedela, či idem správne, či to, čo mám robiť, bude správne, vždy som urobila nejaké rozhodnutie. Bolo to možno premodlené. Nech je to tak, nech som tam, kde mám byť. Vidím, že Pán Boh si ma vedie. Tým, že som bola na gymnáziu, bavilo ma veľa vecí, povedala som si, ako to teda skĺbim, aby som bola na tom správnom mieste. A potom zrazu jedna profesorka na gymnáziu mi povedala: „Janka, nechcela by si skúsiť žurnalistiku? Môžeš tam využiť veľa vecí, ktoré ťa bavia.“ Tak som to skúsila a vidím, že to bolo správne. A zase na základe žurnalistiky som sa dostala k iným veciam, ktoré ma naozaj veľmi napĺňajú, čiže keď sa človek trošku otvorí, začne potom spolupracovať aj s Božími plánmi, ktorým na začiatku možno ani nerozumel. Tak určite bude na tej správnej ceste.
Máš podporu aj v tvojej rodine?
Áno, bez toho by to nešlo. Spomínam si, že keď som sa pýtala, či môžem ísť na nejakú akciu, tak naši už len zalamovali rukami so slovami: „Joj, musíš všade byť a musíš toho tak veľa mať, veď si uvedom“, ale vždy ma pustili, lebo vedeli, že sú to správne veci a podporovali ma v tom.
Môžeš nechať odkaz pre našich mladých čitateľov, lebo ja ťa vnímam ako šťastné mladé dieťa, no dieťa, takú šťastnú mladú ženu, ktorá ide za svojim cieľom. Čo by si mali dať do nejakého life motívu, aby sa vedeli trebárs dopracovať až k moderátorke v televízii? Myslím si, že je to veľmi atraktívna práca.
Myslím si, že je veľmi dôležité a viem to povedať aj z vlastnej skúsenosti, aby mladí úprimne počúvali hlas svojho srdca a počúvali svoje túžby. Matka Tereza povedala: „Boh nikdy nevloží do srdca túžby, ktoré by boli nesplniteľné.“ Aby sa nebáli snívať tak trošku realisticky a s otvorenými očami a potom aj išli za svojimi snami a cieľmi. Lebo keď to vychádza zvnútra a majú pritom taký pokoj, tak je to určite Božie. A keď je to Božie, tak to bude aj požehnané!
Ďakujem za rozhovor.
Táto snímka je zo série sociálnych fotografií, ktorá bola fotená v exteriéri. Snímka zachytáva postavu zo života rómskej komunity v časti „Za mostom“ v Ružomberku.
pripravili: M. Magda a M. Gondová