Milan Balica (*6.6.1947+7.11.2012))


V stredu 7. novembra 2012 v skorých ranných hodinách si Pán života a večnosti povolal k sebe kňaza Milana Balicu.

+ Milan Balica sa narodil 6. júna 1947 v obci Slovenské Krivé. Za kňaza bol vysvätený 8. júna 1975 v Bratislave. Svoju kňazskú službu vykonával vo farnostiach 1975 Zbudské Dlhé, 1976 ZVS, 1978 Prešov, 1980 Široké, 1990 Tibava, 1991 Nižná Šebastová, 2006 Dlhé nad Cirochou.

Zádušnú svätú omšu a pohrebné obrady za zosnulého kňaza Milana Balicu slúžil arcibiskup Mons. Bernard Bober v Slovenskom Krivom (farnosť Zbudské Dlhé) v sobotu 10. novembra 2012.

Dušu zosnulého kňaza odporúčame do vašich modlitieb.

Poznámka redakcie: Zosnulý kňaz Milan Balica pôsobil desať rokov vo farnosti Široké, ktorej sme boli filiálkou. Mnohých z nás zosobášil a pokrstil naše deti. Pri predmanželských a predkrstných náukách vyžadoval, aby sme ako kresťania katolíci ovládali všetky základne modlitby. Na zádušnej sv. omši a na pohrebných obradoch sa zúčastnili aj veriaci z našej farnosti Víťaz a filiálky Ovčie.

-re-

Advent – očakávanie


Celý náš život sprevádzajú pocity očakávania. Niekedy čakáme na veľké veci a udalosti, napr. ukončenie školy, prijatie do zamestnania, manželstvo, ukončenie choroby; inokedy zasa čakáme na bežné veci, napr. čakáme, aké bude počasie, či budú deti v škole odpovedať, čakáme na autobus či na chutný obed. Celý advent charakterizuje očakávanie – narodenie Krista. Má ale adventné očakávanie nejaký zmysel? Na aký príchod Božieho Syna čakáme? Na historický? Nie, pretože historický Ježiš už na tejto zemi žil a znova sa tu nenarodí. Na sviatostný? Ani na ten nie, veď Ježiš je stále prítomný medzi nami v Eucharistii a vo sviatostiach. Teda aké narodenie Ježiša Krista očakávame? Je to narodenie Krista v našom živote, v našich skutkoch a slovách. Čo to vlastne znamená? Aby sme to lepšie pochopili, vysvetlime si to na obraze narodenia človeka.

Každá dobrá budúca matka prežije tri etapy: Prvou etapou je rozhodnutie, že matka chce dieťa, slobodne sa pre neho rozhodne a teší sa na jeho príchod. Veď aké by to bolo očakávanie, keby matka dieťa nechcela. Podobne je to s nami: ak chceme, aby sa Kristus narodil v našom živote, musíme sa pre neho rozhodnúť, musíme ho chcieť a uveriť, že on dáva zmysel nášmu životu. K tomu nás nikto nemôže donútiť.

Druhou etapou je pôrod. Je to bolestná etapa. Takisto aj narodenie Krista v našom živote predpokladá, že zanecháme svoje hriechy a to je často bolestné. Veď oveľa ľahšie je hrešiť ako žiť čnostným životom.

Posledná etapa v živote matky je znovu radostná, keď matka vidí svoje dieťa a môže sa ho dotýkať. V tej chvíli zabudne na bolesť a teší sa, že dieťa žije a že je zdravé.

A takáto situácia nasleduje v živote človeka, ktorý sa rozhodne zanechať hriech a začne sa starať o skvalitnenie vlastného života. Človek sa začína tešiť z toho, že môže stále viac milovať, viac odpúšťať a viac dávať. Stará sa o to, aby sa nezastavilo jeho zameranie na Boha a na blížneho. V tejto etape sa už človek nechce vrátiť, pretože zážitky z lásky k Bohu a blížnym sú silnejšie ako spomienky na hriechy minulosti.

Advent je časom milosti, aby sme zanechali život „starého“ hriešneho človeka a tak aby sme sa každým dňom približovali k osobným Vianociam. My ľudia v živote všeličo očakávame. Ale aj Kristus očakáva čosi od nás – chce sa narodiť v našom živote. Dovolíme mu to?

Marek Hnat, duchovný otec