Milí duchovní otcovia Oliver a Ján, milé deti, milá mládež, bratia a sestry, som rád, že môžem tu byť na tomto mieste dnes na pozvanie vášho duchovného otca Olivera. Pred troma týždňami som s našimi veriacimi navštívil tento rok pútnický chrám svätého Ondreja na Vyšnom konci. Mohli by sme povedať, že je to starší brat tohto kostola. A teraz aj ako otec Oliver povedal, je to perla, je to magnet, ktorý priťahuje viaceré skupiny z farností. Prichádzali, aby sme spolu prežívali v diecéze tento jubilejný rok nášho patróna svätého Ondreja, ktorý už o niekoľko dní zavŕšime.
Vo vestibule tohto chrámu je na stene pamätná tabuľa a v nej zlatými písmenami vyryté tie najzákladnejšie údaje tohto chrámu. A ja som rád, že otec Oliver bol s vami popri tomto bežiacom roku svätého Ondreja, neprehliadol tento termín, toto výročie. Naozaj pripravili ste túto krásnu slávnosť už od pondelka. Otec Oliver nazval tento týždeň, ba dokonca celý mesiac, „zlatý“.
V Starom zákone židia mali siedmy rok voľný, takzvaný „sabatný“. A keď sa zopakovalo tých sedem sabatných rokov, keď to vynásobíme, poznajú to aj deti zo školy, tak je to 49 rokov, potom ten päťdesiaty rok bol mimoriadne jubilejný. Tradícia sláviť tieto jubileá prešla aj do Nového zákona a je nám milá aj dnes. Tešíme sa, keď sa manželia dožijú spolu toho krásneho jubilea – 50 rokov spoločného života, to zlaté jubileum. V týchto dňoch si chcete uvedomiť, že tento chrám sa dožije tiež už zajtra, lebo zajtra bude 15. októbra, keď v roku 1961 bol už požehnaný, hoci, žiaľ, nie tým, ktorý to chcel urobiť, biskupom Jozefom Čárskym, vtedajším košickým biskupom, ale bol už naozaj požehnaný a vy starší, ktorí ste sa zapojili do jeho výstavby, ste boli radi, že ten deň nadišiel. A ten chrám vtedy ešte nemal lavice, ale bol plný potiaľ, ako to vidíme na tých historických fotografiách, ako sme dnes počuli v úvode evanjelia: okolo Ježiša boli zástupy, hlava pri hlave, jeden pri druhom takto stáli. Dnes je vás tu naozaj veľmi veľa, teším sa, že môžeme vytvárať toto spoločenstvo.
Dali ste tomuto týždňu prívlastok „zlatý“. Keď som to na pozvánke čítal, prišla mi na myseľ tá známa rozprávka Soľ nad zlato. Trocha som parafrázoval, čo Pán Ježiš povedal, keď musel čeliť útokom farizejov, ako o tom počúvame v tieto dni a hlavne aj v nedele, stále do neho dobiedzali a Ježiš povedal: „Chrám je viac ako zlato“, vtedy sa ho pýtali, či platí prísaha a Ježiš im hovorí: „Tak vy si myslíte, že prísaha na chrám neplatí, ale prisahať na chrámové zlato platí? Čo posväcuje – zlato chrám alebo chrám zlato?“ A tak tento chrám je naozaj, dnes možno povedať, taký krásny zlatý.
Za tých päťdesiat rokov bol ešte zveľadený, to pavlovské mi prichádza na um: „Jeden sadí, druhý polieva, tretí žne…“ A tak vy najstarší ste priložili ruku k dielu a Božia prozreteľnosť niekedy použije zvláštne nástroje na splnenie svojho cieľa a svojho plánu. Môžeme povedať, že to bol práve útlak komunistov, ktorý spôsobil aj ich tlak, aby sa nepostavil vo Víťaze nový chrám. Nakoniec sa postavil tento krásny, veľký chrám, ako mu hovoríte katedrála a na ktorý, ako vás vyzýva duchovný otec, máte právo byť naozaj hrdí. Je to naozaj veľkolepý chrám a tak postupne rokmi, vždy je to tak, potrebuje chrám aj určitú obnovu. My kňazi v breviári tohto týždňa počúvame o tom, ako židia stavali nový chrám. V Jeruzaleme ostali len ruiny, keď Nabuchodonozor zničil pri obliehaní chrám. Keď prišli, tešili sa, že môžu znova postaviť Bohu chrám. Miestodržiteľ Zorobábel a veľkňaz Jozuel boli vodcami a ľud staval, ale boli smutní, že už nebude taký krásny ako ten prvý. A prorok Ageus ich potešil: „Ten chrám bude slávnejší, lebo do neho vstúpi Mesiáš – Spasiteľ.“ A tak sa tešili a stavali obnovovali chrám.
A tak aj tento chrám tiež potreboval svoju obnovu zvonku aj zvnútra. A za tých osem rokov ste urobili veľký kus práce, zveľadili ste ho, dali ste mu naozaj ešte novú, krajšiu fazónu. A tak je to naozaj miesto, kde prichádzate a kde aj podľa tých myšlienok na jednotlivé dni si dnes chceme uvedomiť, že chrám je miestom udeľovania milostí, ohlasovania Božieho slova. Počúvame tu to Božie slovo, o ktorom hovorí autor Listu Hebrejom: „Je živé a účinné, má moc premieňať srdcia…“ A tak dnes možno my tiež môžeme povedať, ako nás vyzýva pápež pri svojej poslednej návšteve v Nemecku: „Ku komu by sme šli v dnešnej dobe“, keď cítime, v akej ťažkej situácii sa nachádza náš národ a nemyslím len tieto posledné udalosti.
Oveľa viac iných pohľadov nás môže zarmútiť. Vidíme, že v kríze je celá Európa, ba môžeme povedať, že celý svet. Ale svätý Otec vyzýva: „Zostaňme pri Cirkvi, zostaňme pri Kristovi.“ Tak ako apoštoli povedali: „Pane, ku komu by sme išli, ty máš slová večného života.“ A tak chceme naozaj Božie slovo žiť, uskutočňovať ho. To Božie slovo nám aj dnes hovorí „NEBOJTE SA!“ Ako hovorím, tie pohľady, situácie, ktoré vnímame okolo nás či už v bližšom okolí, alebo vzdialenejšom, môžu nás naplniť nepokojom, strachom, obavou. Ale Ježiš hovorí svojim učeníkom: „Nebojte sa!“ Keď sa Boh stará o vrabcov a hovorí, že päť sa z nich predáva za dva haliere, že ich cena naozaj nie je vysoká a stará sa o všetko stvorenie, o čo viac sa postará o nás, ktorí sme mu bližší, ktorí sme korunou stvorenstva, ako to ukázal aj v svojom živote svätý František a vyznal: „Boh môj a moje všetko.“ A tak chceme naozaj to Božie slovo prijímať, počúvať ho tu takto oficiálne, ale ono má prejsť do našich sŕdc, potrebujeme aj modlitbu. Schádzate sa pred svätou omšou a aj dnes na modlitbu posvätného ruženca, osobitne v tomto mesiaci október. Keď som predvčerom zapol televíziu Noe a pozrel si priamy prenos z Fatimy pred včerajším 13 októbrom, krásna vigília, sviečková so sochou Panny Márie. Viacerí z vás ste tú atmosféru zažili vo Fatime. Aké to bolo povzbudzujúce a krásne. Modlitbu prednášal arcibiskup Petaloci z Moskvy. Naozaj, tá symbolika toho námestia vo Fatime, väčšieho ako Červené komunistické námestie v Moskve. Panna Mária povedala pastierikom: „Keď sa Rusko obráti, bude zahnaná hrozba ďalšej vojny.“ A dnes, keď vidíme, že naozaj na obzore sú mnohé ťažkosti, nepokoje a problémy, modlime sa s touto dôverou ruženec, berieme ho do rúk a modlime sa za ohlasovanie evanjelia všetkým národom, všetkým ľuďom, po celom svete.
Keď som bol pred dvadsiatimi rokmi na prijímacích skúškach pred teologickými štúdiami ešte v Košiciach na Biskupskom úrade, okrem tých základných katechetických vedomostí komisia chcela, aby sme my, ktorí sme boli kandidátmi, aj niečo zaspievali. A vtedy bola známa mládežnícka pieseň, ktorú si pamätám dodnes a chcel by som jej slovami zakončiť svoj príhovor.
S Petrom a Ondrejom, s Jánom a Jakubom, chceš mať aj z nás rybárov ľudí.
Siete nám podávaš, do sveta posielaš, chceš Pane, aby bol rybolov bohatý.
Kiež by aj našim pričinením každého jedného z nás pokrstených, ktorí máme účasť na Kristovom kňazstve, bol rybolov bohatý aj dnes.
Amen.
)
