DETI MAJÚ MAŤ ŽIVOTNÝ KOMPAS

Keď sa jedná o mladých dospievajúcich ľudí, zvlášť chlapcov, som presvedčený, že táto najkrehkejšia a najdrahšia časť ľudskej spoločnosti, na ktorej spočívajú nádeje šťastnej budúcnosti, nie je sama o sebe skazenej povahy. Ak sa niekedy stane, že sú skazení už v tomto veku, je to skôr z nerozvážnosti, ako zo zloby. Títo mladíci alebo aj niektoré dievčence potrebujú dobročinnú ruku, ktorá sa o nich bude starať, bude ich zušľachťovať a viesť. V každej rodine má byť jasný „zoznam vecí“, ktorí majú všetci členovia rodiny, teda aj deti robiť alebo podľa daného poriadku vyhýbať sa im. Lebo poznanie presného, jednoduchého a funkčného pravidla patrí k podstate výchovného preventívneho systému. A to je jasný a podstatný prvok, ktorý dnešná výchova najviac potrebuje. Dnešné pokolenie sa nám starším javí ako pokolenie bez kompasu. Žijeme v spoločnosti, v ktorej zlyhali všetky pravidlá. A to nás priviedlo k rozšírenej pálčivej neistote dnešného života. Mládež však uvažuje v realistických termínoch prežitia. Zlyhanie ideológií a strata vplyvu Cirkvi vrhajú spoločnosť do hlbokého relativizmu. Mladí ľudia sa ocitajú pred takmer neriešiteľnou úlohou: nájsť sami v sebe zmysel života. Je to čas morálneho „fušovania“ podľa hesla „zachráň sa, kto môžeš“. Mnohé deti sa cítia zraniteľné, žijú provizórne, klátia sa z jednej skúsenosti do druhej, nasledujú kohokoľvek už len kvôli charizme šikovne sa predstaviť. Európska anketa ich definovala ako generáciu „bez kompasu“. No skutočný problém spočíva v tom, že sú naozaj bez kompasu, lebo im ho nik nedáva. Často ani rodičia, lebo aj oni sami sú plní pochybností a zmätku. Tu treba priznať a pochopiť nutnosť poriadku spočiatku vonkajšieho, ktorý by sa mal stať vnútorným poriadkom. Potreba pravidiel, ktoré sú ako svetové strany, ako východiskový systém, ako piliere budúceho života. Aby tento východiskový systém fungoval, musí mať určité charakterové vlastnosti: Deti musia poznať systém hodnôt, v ktoré veria rodičia, musia dokonale poznať pravidlá, ktoré majú rešpektovať a chápať, že to v sebe zahŕňa presne danú zodpovednosť. A musia to vedieť dopredu. Sú rodičia, ktorí zasahujú až potom, keď sa problém objaví, keď sa už isté správanie zakorenilo. A potom čo? Okrikovanie, hádky, spory, slzy a búchanie dverami či iné nečakané reakcie. Dobrý „poriadok“ musí spočívať na niekoľkých presných, konkrétne uskutočniteľných pravidlách. Pritom treba použiť čo najmenší počet slov, aby posolstvo bolo jasné a zreteľné. Zopakovať desaťkrát za dvadsaťštyri hodín ten istý rozkaz alebo zákaz znamená nedať nijaký rozkaz a nijaký zákaz. Dlhé kázne a poučovanie sú dobré len na to, aby deti prestali rodičov počúvať. Treba sa vyhýbať každej nedôslednosti. Rodičia odovzdávajú hodnoty svojim deťom, keď podľa nich sami žijú. Určite nie tým, že im ich násilne vnucujú. Jeden kreslený vtip, ktorý sa už stal klasickým predstavuje otca, ako dáva výprask svojmu dieťaťu a hovorí: „Dúfam, že toto ťa odnaučí biť svojho bračeka!“ Pravidlá treba periodicky kontrolovať, revidovať a prispôsobovať veku, osobnosti detí a prípadným zmenám okolností. Prípadné sankcie nezaručujú zachovávanie určených pravidiel, i keď sa rodina môže rozhodnúť o nich hovoriť. Ich zachovávanie zaručí iba vzťah medzi rodičmi a deťmi dostatočne živený úctou, pochopením, dôverou a vzájomným rešpektom. Pre rodičov doporučená METÓDA DVOCH STĹPCOV: V školách pre rodičov sa odporúča metóda „dvoch stĺpcov“. Rodičia a deti si zoberú list papiera rozdelený na dve časti zvislou čiarou. Keď sa rodičia dohodnú, napíšu do ľavého stĺpca pravidlá, ktoré považujú za
neodvolateľné a jasne ich deťom vysvetlia. Do pravého stĺpca rodičia spolu s deťmi napíšu, ako sa treba správať v situáciách, ktoré v rodine vyvolávajú konflikty a podráždenosť (dĺžka vlasov, čas vstávania, výzdoba izby, atď.). To sa ponecháva na zodpovednosť detí a už sa o tom nebude diskutovať. Je to malé rodinné zhromaždenie, ktoré sa obyčajne premení na veľmi uspokojujúce stretnutie, i keď občas ľavý stĺpec ostáva melancholicky
prázdny. I keď sa Vám, milí rodičia, nebude veľmi pozdávať táto metóda, nájdite si trocha času a spoločne sa zahrajte s vašimi deťmi na odporúčané „dva stĺpce“.

MUDr. B. Vaščák

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *