Boli sme pri Prameni milosti

Oslavujme Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky“ (Ž 118, 1)
Slová tohto žalmu sa rozliehali v našich chrámoch na druhú veľkonočnú nedeľu – nedeľu Božieho Milosrdenstva.
„Túžim, aby bol ustanovený sviatok Milosrdenstva. Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je sviatkom Milosrdenstva“, povedal Pán Ježiš sestre Faustíne.
Slávenie tohto sviatku vyvolalo v mnohých nás túžbu zúčastniť sa na odpustovej slávnosti v kostole Božieho Milosrdenstva v Spišskej Novej Vsi vo farnosti Smižany. A tak sme sa spojili s veriacimi z filiálky Ovčie, ktorí túto púť organizovali a v nedeľu ráno o 7:30 h sme sa spred kostola sv. Jozefa vydali na púť na Spiš. Ako pri každej púti ani teraz nechýbalo vyprevadenie a požehnanie od nášho duchovného otca Olivera. S modlitbou ruženca na perách sme sa vydali na cestu plní nádeje v získanie mnohých milostí a v dôveru v Božie Milosrdenstvo. Cesta nám rýchlo ubehla. Veď Smižany od Víťaza nie sú až tak vzdialené ako si poniektorí ľudia mysleli. Kostolík bolo vidieť už zďaleka. Jeho dve vežičky sa hrdo týčili vo svojom novom lesklom medenom šate a pozývali už z diaľky na modlitbu a slávenie tohto jedinečného sviatku. Vnútrajšok kostola pôsobí moderne a zároveň jednoducho. Je vidno, že je potrebné ešte zrealizovať a dokončiť mnohé úpravy, hlavne podlahy, lavice na sedenie. Ale ani toto nebolo prekážkou, aby sa tu zhromaždilo množstvo veriacich z blízkeho i ďalekého okolia. Prišli sem ľudia, ktorí túžia upevniť svoju vieru, načerpať z Prameňa milosti, vyslúžiť si sviatosti a spoločnou modlitbou oslavovať nekonečne milosrdného Boha. Do kostola sme prišli pred 9:00 h. Práve sa začínala sv. omša, ktorá bola akoby predprípravou na slávnostnú sv. omšu. Duchovný otec, ktorý ju viedol, nás zaujal príkladom zo života chlapcov, ktorí si vykonávali povinnú vojenskú službu. Vojaci dostali balíky od rodičov; jedlo, koláče, samé dobroty. Jeden vojak rozbalil svoj balík a začal sa sám hostiť. Neponúkol nikoho. Druhý tiež rozbalil svoj balík a začal ponúkať ostatných kamarátov. Neobišiel ani toho, ktorý sa v kúte hostil sám. S úsmevom a veľkou láskou ho ponúkol, hoci všetci kamaráti boli proti. Vtedy sa ten „súkromník“ spamätal a uvedomil si, že koná zle voči ostatným. Týmto príbehom nám chcel duchovný otec poukázať na to, že máme byť milosrdní voči svojim blížnym. Len naša láska, trpezlivosť a pokoj v srdci dokážu vyvolať aj u iných lásku, pokoj, milosrdenstvo.
Pán Ježiš povedal sestre Faustíne: „Žiadam skutky milosrdenstva, ktoré sa majú konať z lásky ku mne. Teda milosrdenstvo máme preukazovať vždy a všade a to trojakým spôsobom: 1. skutkom, 2. slovom, 3. modlitbou. Milosrdenstvo určuje náš postoj vo vzťahu ku každému človeku. V týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je viditeľným dôkazom lásky ku mne. Takto duša oslavuje moje milosrdenstvo a vzdáva mu česť“. Postoj aktívnej lásky k blížnemu je zároveň podmienkou získania milostí. „Ak duša nekoná skutky milosrdenstva akýmkoľvek spôsobom“ – pripomína Ježiš evanjeliom myšlienku – „nedosiahne moje milosrdenstvo v deň súdu“. Preto Pán Ježiš túži, aby sme vykonali každý deň aspoň jeden skutok milosrdenstva voči svojim blížnym.
„Pamätaj dcéra moja, že moje srdce je milosrdenstvo samo. Z neho sa vylievajú milosti na celý svet. Túžim, aby tvoje srdce bolo príbytkom môjho milosrdenstva. Túžim, aby sa toto milosrdenstvo vylialo na celý svet skrze tvoje srdce“, povedal Pán Ježiš sestre Faustíne. A toto by malo byť pre nás výzvou a poslaním v našom kresťanskom živote. Pamätajme na to a žime podľa tohto odkazu.
Slávnostnú sv. omšu koncelebroval spišský pomocný biskup Mons. Štefan Sečka. V úvode sv. omše všetkých privítal domáci správca farnosti P. Arkadiusz Grzeszczyk SAC.
Otec biskup vyjadril názor, že mi ľudia sme slabí, biedni a každý na niečom závislí. V dnešnej dobe sú to mnohé závislosti – na alkohole, drogách, nemravnom živote. Ale naša hojná účasť na tejto sv. omši svedčí o tom, že sme závislí na Bohu. A to je dobré svedectvo. Toho sa máme držať vo všetkých situáciách nášho života.
Tento sviatok je prvá a najdôležitejšia z foriem pobožnosti. Jeho veľkosť a prvenstvo vyplývajú z ohromnej veľkosti prisľúbení, ktoré odporučil sám Pán Ježiš cez sestru Faustínu, keď povedal, že … Kto v ten deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie hriechov a trestov… (Den. 300). Je to možné, aby sme bez žiadnych podmienok dosiahli úplné odpustenie nielen všetkých našich vín, ale tiež trestov za ne? Pán Ježiš hovorí: „Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí žiaden rozum, ani ľudský, ani anjelský“ (Den. 699). Odpustenie všetkých našich hriechov a trestov – to je skutočnosť odvolávajúca sa na samotnú sviatosť krstu. Krst je silná Božia moc, ktorá nielenže zotiera prvotný hriech a tiež všetky všedné hriechy, ale okrem toho dáva človeku Dar stať sa Božím dieťaťom. A tak splnenie Ježišovho prísľubu na sviatok Božieho Milosrdenstva je novým, akoby druhým krstom v našom živote. Ježiš nás v tento deň obdarováva takým veľkým milosrdenstvom, že sa stávame nanovo Božími deťmi, slobodnými od každého hriechu. Nepochopiteľné je toto Božie milosrdenstvo tak, ako sa nedá pochopiť Božia láska k človeku. Práve toto by nás malo nabádať, aby sme žili sviatostne každý deň. Náš postoj voči Bohu určuje naša dôvera a tá tvorí podstatu pobožnosti k Božiemu Milosrdenstvu. Pán Ježiš sľúbil: „Túžim udeliť nepochopiteľné milosti dušiam, ktoré dúfajú v moje milosrdenstvo. Nech sa priblížia k moru môjho milosrdenstva s veľkou dôverou: hriešnici dosiahnu ospravedlnenia a spravodliví sa upevnia v dobrom. Kto vkladá nádej v moje milosrdenstvo, tomu v hodine smrti naplním dušu Božím pokojom“. To znamená, že čím viac duša dôveruje, tým viac milostí dostane. Preto sa zverme Božiemu Milosrdenstvu, pretože sám Pán Ježiš sa o nás postará.
Čo dodať na záver? Nuž slová Sv. Otca Jána Pavla II. „Ako veľa ľudí nikdy nepoznalo lásku, pokoj, radosť. Oni zakúsili len prázdnotu a vykročili na chodníky zúfalstva. Oni sedia v tme a v tôni smrti (Lk1, 79). Nemusíme ich hľadať na ďalekých miestach, koncoch zeme. Žijú v našom susedstve, kráčajú po tých istých uliciach ako my, sú slabí, biedni, chorí a dokonca sú členmi aj našich rodín. Žijú bez skutočnej lásky, radosti, pretože nemajú nádej“. Preto staňme sa apoštolmi Božieho Milosrdenstva vo svojom okolí. Dôverujme Bohu a pomôžme iným byť šťastnými Božími deťmi.
Buďme otvorení, vnímaví k potrebám našich blížnych, vcíťme sa do ich problémov, utrpení, nepokojov. Vyjdime v ústrety bezradným, chorým, chudobným, opusteným, ustarosteným, blúdiacim. Podeľme sa o radosti, starosti, veď delená starosť = polovičná starosť, delená radosť = dvojnásobná radosť. Buďme k sebe ľuďmi milosrdnými a vzor si berme od vzoru všetkého milosrdenstva – Ježiša Krista.
Domov sme sa vrátili naozaj povzbudení na duši a upevnení vo viere v nekonečnú lásku a dobrotu Boha k nám ľuďom.

Ľudmila Ondrová st., Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.