Bol naozaj štvrtý kráľ?

Otázka, ktorú si kladie z radov veriacich veľa ľudí, ale aj tí, čo sa problematike histórie Spasiteľa venujú.

Raz v noci spozorovali traja mudrci čudnú hviezdu na oblohe. Túto hviezdu spozoroval aj mudrc v ďalekej Perzii. On bol nielen dobrým hvezdárom, ale vyznal sa aj v lekárstve. Navzájom si odkázali, že ak sa hviezda ešte raz objaví, stretnú sa o desať dní na istom pahorku a tak spoločne vykročia hľadať Spasiteľa, o ktorom vedeli, že sa má narodiť.

Artaban – také bolo jeho meno. Svoj majetok rozpredal a za obdržané peniaze si kúpil tri drahokamy: zafír, rubín a nádhernú perlu. Tieto cennosti chcel odovzdať novému kráľovi ako dar. Povolal si známych do svojho obydlia a vyzýval ich, aby ho nasledovali. Lenže nikto to nechcel urobiť. Každý mal majetok alebo nejakú výhovorku či pochybnosť. Keď odchádzali, bola noc. Artaban im ukazoval novú hviezdu a pri pohľade na oblohu povedal slová: „Toto je znamenie, Kráľ prichádza a ja mu pôjdem v ústrety!“


Artaban sa vydal včasráno na cestu. Cestoval už deväť dní. K hore, kde sa mali stretnúť, už nemal ďaleko, keď tu zrazu kôň spomalil. Prichádza noc. Zoskočil z koňa, aby overil vzdor svojho tátoša. Na zemi ležal človek. Vari ešte žije, pomyslel si. Z úst raneného vychádzali bolestné vzdychy. Artaban bol v rozpakoch. Pokľakol si a prosil o silu a osvietenie. Trvalo dlho, kým muž prehovoril a ďakoval mu za pomoc. Keď Artaban obdaroval muža a videl, že ho môže opustiť, vyskočil na koňa a v tom čul radu, kde má Kráľa hľadať. Keď došiel na stanovené miesto, nikoho už nenašiel. Darmo sa rozhliadal. Vyšiel na iný kopec, odkiaľ túžil vidieť priateľov. Našiel len palicu zastoknutú do zeme, na ktorej čosi povievalo: „Čakali sme do polnoci, no ďalej sme už čakať nemohli.“ Na smrť unavený mudrc už nevládal. Potraviny sa mu minuli a kôň tiež potreboval oddych.

Minulo niekoľko dní, keď Artaban vyrazil. Konečne dorazil do Betlehema. Traja králi odišli od novonarodeného Kráľa už pred tromi dňami. Všade bolo ticho, len z malého domčeka sa rozliehal hlas. Vstúpil dnu, keď sa žena práve skláňala nad dieťaťom. Od nej sa dozvedel, že novonarodený Mesiáš s matkou a pestúnom odišli do Egypta, lebo v Betleheme im hrozilo nebezpečenstvo. Artaban vzlykavo vzdychol. V tom začul rozruch. Rýchlo vybehol von, kde sa ozývali náreky: „Herodesovi vojaci zabíjajú naše deti,“ vzlykali plačúci. Artaban sa vrátil, postavil sa do dverí domu a nedal sa odsotiť vojakom: „Dám drahokam tomu, čo ma nechá na pokoji.“ Vojak farizejský prezrel mohutnú postavu, vystrel ruku pre rubín a hneď naznačil vojakom, aby šli ďalej. Matka žehnala Artabana. Prešli týždne, kým Artaban dorazil do Egypta. Hľadal, vypytoval sa, ale darmo. Nikto nič nevidel, nič nepočul. Istý pocestný mu poradil, aby Mesiáša hľadal medzi chudobnými a nie po palácoch. Pochodil, kde sa len dalo, ale daromne. Toho, ktorého hľadal, nenašiel.

Prešlo tridsaťtri rokov, šedivý a zostarnutý Artaban sa vracal z Egypta do Jeruzalema. Nezvyklé davy ľudí prúdili a zhlukovali sa na jednom mieste. Vypytoval sa, čo sa deje? Budú ukrižovávať lotrov a Ježiša z Nazareta, ktorý sa vydával za židovského Kráľa. Pomyslel si, že azda by to mohol byť ten, ktorého hľadá. Po ceste viedla skupina vojakov mladú devu, ktorá sa vrhla Artabanovi k nohám prosiac o pomoc. Mala trpieť pre otcove dlžoby. Z pokladov mu zostala už len drahocenná perla. Podal ju deve, bola už tma. V tom sa zem zatriasla a domy pukali. Vojaci zutekali, ale Artaban s devou zostal stáť. V tom kus kameňa padol na starca, Artaban klesol na zem. Z diaľky bolo počuť nežný hlas. Deva sa obzrela, ale nikoho nevidela. Vtedy sa otvorili Artabanove ústa: „Nie, nie, Pane môj! Kedyže som Ťa videl hladného a nakŕmil som Ťa? Kedy som Ťa videl nemocného a navštívil som Ťa? Kedy som Ťa stretol smädného a dal som Ti piť? Tridsaťtri rokov som Ťa hľadal, ale Tvoju tvár som nezazrel.“ Artabanov zrak smeroval k nebu. Lahodný hlas pokračoval: „Veru, hovorím ti, čokoľvek si urobil jednému z týchto maličkých, mne si to urobil.“


Artabanova tvár sa rozjasnila radosťou a ústa vydávali posledné vzdychy. Asi takto sa skončilo putovanie štvrtého kráľa. Jeho skutky boli prijaté. A tak štvrtý mudrc našiel svojho Kráľa, Vykupiteľa, Spasiteľa sveta!

sprac. Ján Jenča, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *