Keď 3. decembra 2006 zaznela naším obnoveným chrámom pieseň „Veľký kňaz k nám dnes prichádza“, mnohým z nás bolo mäkko na srdci. Bolo to od dojatia, od radosti, že sme opäť vo svojom kostole. Tak túžobne sme túto chvíľu čakali a veľmi sme sa na ňu tešili.
Obdivovali sme prácu majstrov rôznych profesií, ľudí, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhali pri rekonštruovaní kostola. Kostol po prestavbe je očarujúci a úchvatný. Najväčšia vďaka so všetkou úctou patrí nášmu Pánu Bohu za to, že sme pri zdraví, bez zranení , hoci aj s problémami, ktoré občas nastali, prestavbu zvládli. Keď ktosi čiernym humorom povedal, že by bolo treba vybaviť tam hore, aby v posledný týždeň nikto nezomrel, aj vtedy nás Pán Boh počul a vyslyšal nás. Pri slávnostnej sv. omši arcibiskup Mons. Alojz Tkáč apeloval na ľudí, aby sa naďalej snažili zveľaďovať chrám, lebo ešte veľa vecí je nedokončených. Vyzdvihol sv. Mikuláša, nášho patróna, aby sme Ho tak ako on vierou a štedrosťou nasledovali. Náš duchovný otec Miroslav Kyšeľa nám povedal, že tak ako je kostol nový, čistý, biely, aby sme aj my akokoľvek začali odznova s čistou dušou a pevnou vierou.
Vianoce v našom novom kostole mali svoje úžasné čaro. Prekrásny vianočný stromček a vedľa betlehemské mesto s malým Ježiškom. Keď sme na polnočnej sv. omši spievali pieseň Tichá noc, svätá noc nášmu duchovnému otcovi vyhŕkli slzy od dojatia. My všetci sme taktiež cítili živý príchod Ježiška do nášho kostola a do naších duší.
Rekonštrukcia kostola mala tiež za cieľ ľudí zblížiť a nie rozdeliť. Aj toto sa v podstate podarilo. Mnohí spolu celý deň pracovali, hoci len počas dňa sa stihli zoznámiť. A takto bolo aj na agapé – na stretnutí v kultúrnom dome. Súdržnosť celej obce sa prejavila aj v podobe prinesenia zákuskov do kultúrneho domu. Skoro z každého domu boli donesené zákusky. K tomu kotol gulášu, parapety plné malinoviek, stoly plné dobrôt, aj vínka na zapitie.
Čo mňa najviac upútalo bolo to, že mnohí ľudia bezprostredne, bez ostychu a so všetkou úctou veselo debatovali s kňazmi a aj s otcom arcibiskupom. Vzájomná komunikácia veriacich s kňazmi, schopnosť prijať kňaza ako jedného z nás, zavolať ho medzi seba – to ľudí zbližuje.
Čaká na nás však ešte veľa dokončovacích prác. Veríme, že tak ako doteraz aj tento rok bude nad nami bdieť náš nebeský Otec. Túžime, aby náš kostol bol slávnostne konsekrovaný, teda posvätený dňa 14. 10. 2007. Bude to tri dni pred 64. výročím od posvätenia nášho chrámu. Prosíme vás o podporu vašimi modlitbami. Ďakujeme!
Slávka K., Široké