Prvé výročie posvätenia kostola sv. Mikuláša v Širokom



Pri tejto príležitosti vo farnosti Široké prebiehal Farský týždeň. Každý deň od nedele 12. do nedele 19. októbra 2008 bol nejaký program. Konali sa adorácie k Eucharistickému Kristovi, premietali sa filmy, ale hlavný program bol v utorok 14. októbra. Deň, v ktorom pred rokom otec arcibiskup Mons. A. Tkáč slávnostne konsekroval náš kostol.

Mnohým sa nám vrátili spomienky, aké to bolo, ako sme do poslednej minúty pracovali na všelijakých detailoch. Mnohí sa nedožili toho krásneho dňa, hoci obetovali svoju námahu a silu. Na nich tiež pamätajme vo svojich modlitbách!
A znova po roku taká nádherná slávnosť. Celý deň bol výnimočný. Bolo cítiť prítomnosť Ducha Svätého, ktorý tento deň naplnil.

Hoci už nebývam v Širokom, nenechala som si tento deň ujsť. Keď som prechádzala okolo kostola, bolo vidieť, že ľudia tento deň berú vážne, lebo v hojnom počte vchádzali a vychádzali z kostola. Celý deň bol duchovný program. Modlitba tzv. veľkého ruženca, teda všetkých štyroch ružencov. O 15. hodine spevácky zbor svojím hlasom rozozvučal kostol spievaným ružencom k Božiemu Milosrdenstvu. Nasledoval posledný slávnostný ruženec a o 17:30 h opäť zbor naplnil kostol svojím spevom a úvahami.

„Ty si, Pane, v každom chráme“, úvodnou piesňou nám chcel Boh povedať, že je prítomný a živý v každom chráme. Tí citlivejší sme mali aj slzy na krajíčku z úvodných slov nášho duch. otca Miroslava Kyšeľu – z pripomenutia atmosféry spred roka. Potom prevzal slovo a zároveň celebroval sv. omšu. Mons. František Šándor, dekan farnosti sv. Alžbety v Košiciach. Vo svojom príhovore nám pripomenul dnes tak často používané slovo jeho význam, hlavne jeho uskutočnenie, a to je kontemplácia. Con/a/templo znamená činiť v zhode s chrámom. Je to nádherný prejav milosti Boha pri Jeho hľadaní, pozorovaní. Je najosobnejším, najvnútornejším a najdôvernejším spojením medzi nami a Bohom. Toto môžeme dosiahnuť jedine v chráme Božom, kde je prítomný sám živý Kristus v podobe chleba a vína. Ako povedal duch. otec Šándor, pobozkaním Kristovej hlavy na začiatku sv. omše, t.j. pobozkaním oltára sa premenením na Ježišove Telo a Krv dostávame k Bohu neskutočne blízko. To je tá kontemplácia precitnúť srdcom a cítiť prítomnosť živého Ježiša, aj keď ho nevidíme ľudskými očami. Príkladom nám môže byť sv. Pavol, ktorého rok teraz slávime, keď ho tiež Boh oslovil: „Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ Cítil, že Boh je pri ňom blízko.

A na to, aby sme sa k Bohu dostali bližšie, máme aj Pannu Máriu. Ona je tá, ktorá vypočuje, vyprosí a odovzdá naše radosti, žiale, prosby a vďaky Bohu. Pred záverečným požehnaním sa náš duchovný otec úprimne poďakoval otcovi Šándorovi za jeho pomoc, a to architektonickú v podobe významu toho-ktorého stĺpa či umiestnenia rôznych symbolík. Dokonca, priznám sa, ani ja som to nevedela, máme vzadu z vonkajšej strany taký istý znak z bohostánku, aký je vo vnútri. Je to preto, že tí, ktorí budú prechádzať poza kostol, budú presne vedieť, na ktorom mieste je prítomný živý Kristus. A bol to nápad práve otca Šándora. Ten to vtipne, ale veľmi výstižne okomentoval: „Dobre sa radí, ak vás počúvajú.“ V Sedmobrežnom kruhu Ríma… sa niesol pozdrav pre Sv. Otca a potom zaznel hymnus Bože, čoś ráčil slovenskému ľudu… Mrzelo ma však, že ľudia si posadali. Veď je to hymnus nášho slovenského ľudu! Svojím postojom vyjadrujeme vďaku Bohu za Slovensko, za to, že sme kresťanský národ, ktorý má byť hrdý na seba. Farský týždeň pokračoval vo svojom programe.
Nedeľnou sv. omšou, ktorú celebroval špirituál ThDr. Jozef Gnip zo seminára Karola Boromejského z Košíc spolu s bohoslovcami sa Farský týždeň naplnil.

Na záver mu naša farská hovorkyňa, ako sme nazvali p. uč. Hajdučinovú, poďakovala. Pri slovách, „aby sme sa v našom chráme cítili ako v nebi“, prišlo clivo aj nášmu duchovnému otcovi. Všetci farníci aj hostia boli pozvaní na farské agapé, ktorým sa Farský týždeň skončil.

Slávka K. , Široké

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *