Rok s Bohom


Keď sa povie október, každému z nás sa automaticky v mysli vybaví, že je to ružencový mesiac, kedy sa máme častejšie a vrúcnejšie modliť svätý ruženec. Nechcem nijako bagatelizovať túto nádhernú tradíciu, ktorú nám cirkev práve v tento jesenný mesiac ponúka.

Skôr by som povedala, že vychádzam z predpokladu, že sa táto modlitba v našich kresťanských rodinách už udomácnila a stala sa súčasťou rodín, v ktorých sa viera skutočne praktizuje.

Preto chcem v mesiaci október upriamiť vašu pozornosť na iný sviatok, a to na sviatok svätého Františka z Assisi. Väčšina z nás dobre pozná tohto populárneho svätca a zakladateľa františkánskej rehole. Známy je najmä pre svoju jednoduchosť, lásku k Bohu, prírode a celému Božiemu stvorenstvu. Z vlastnej skúsenosti viem, že deti veľmi radi počúvajú o živote svätcov. Pri potulkách jesennou prírodou, alebo keď pôjdete s deťmi púšťať šarkana a budete sa kochať krásou prírody, alebo v deň slávenia jeho sviatku, skúste deťom o svätom Františkovi porozprávať viac. Aj keď mnohí určite poznáte životopis tohoto svätca, ponúkam malý výňatok.

Svätý František pochádzal z talianskeho mesta Assisi. V detstve získal František vzdelanie v miestnej farskej škole. Jeho otec, bohatý obchodník s plátnom, sa snažil z neho vychovať dobrého obchodníka, čo sa mu aj čiastočne podarilo, no jeho prirodzená dobrosrdečnosť ho privádzala k márnotratnej štedrosti. Keď mal František 20 rokov, vypukla medzi dvoma mestami vojna. Zúčastnil sa bojov, no po roku zajatia ho ťažko chorého prepustili na slobodu. Keď doma vyzdravel, začal objavovať hlbší zmysel vecí. No túžba po vojenskom dobrodružstve ho neopustila a znova odchádza do vojny. Nedošiel však ďaleko a počas zastávky mal tajomný sen, v ktorom si vypočul výzvu, či nechce radšej slúžiť Pánovi ako jeho poddanému. Vrátil sa domov, kde v opustenom kostolíku San Damiano zažil videnie, ktoré dalo jeho životu nový smer. Prihovoril sa mu z oltárneho kríža Kristus: „František, oprav môj dom, veď vidíš, že sa rozpadáva…“

Bieda chudobných sa Františka veľmi dotýkala, preto im rozdával z otcovho majetku. Ten sa preto rozhodol vydediť ho a ich posledné stretnutie sa odohralo na verejnosti, keď sa František vyzliekol donaha, hodil otcovi plášť a vyhlásil, že už má Otca iba na nebesiach. Dokonalá evanjeliová chudoba ho voviedla do celkom iného sveta. Žil ako chudobný mních, opatroval chudobných a slúžil im, staral sa o opustené kostoly. Veľkou potechou preňho bol vznik ženskej vetvy rehole (klarisky), ktorej spoluzakladateľkou bola jeho priateľka Klára z Asssisi.

František ako prvý zaviedol také pobožnosti, bez ktorých si nevieme ani len predstaviť Vianoce a pôst. Je to tradícia stavania betlehemov a pobožnosť krížovej cesty.

Bol prvým známym prípadom stigiem v cirkvi, ktoré mu vtlačil Kristus, keď sa mu zjavil v podobe okrídleného serafína. Zomrel takmer slepý 3. októbra, tak ako si želal vyzlečený na holej zemi, aby sa čo najviac pripodobnil zomierajúcemu Spasiteľovi.

Chcela by som ešte upriamiť pozornosť na jednu skutočnosť. Svätý František vnímal všetko svorenstvo a prírodu ako takú, ako zrkadlo dobroty Boha a všetky diela Pánových rúk mu boli dôvodom k radosti. Dokonca akékoľvek drobné živočíchy nazýval bratmi a sestrami vo vedomí, že má s nimi spoločný začiatok, nakoľko aj oni boli stvorené Pánovou rukou. Známe sú dokonca jeho kázne vtáčkom a iným stvoreniam, keď ich vyzýval ku Božej chvále, nabádal k radostnej poslušnosti a varoval pred hriechom nevďačnosti.

Preto sa na sviatok tohto svätca v niektorých krajinách slávia sväté omše, spojené s požehnaním domácich zvierat.

Skúsme aj takýmto rozprávaním svojim deťom priblížiť veľkosť Božieho stvorenstva tu na zemi, poďakovať sa Bohu za to, že nás ľudí ustanovil nad všetky stvorené bytosti, že nám dal rozum a slobodnú vôľu, aby sme si tieto zvieratá podriadili a využívali ich vo svoj prospech.

A po vzore svätého Františka skúsme deťom vnuknúť myšlienku, aby odniesli svojmu psíkovi alebo mačke nejakú kostičku z obeda alebo inú „dobrotu“ a urobili tak dobrý skutok.

A ak nejaké zvieratko doma nemáte, vaše deti budú určite o nejakom vo vašom okolí vedieť.

Svätý František z Assisi sa modlil nádherne a zo srdca
a jeho modlitba je aj dnes vysoko aktuálna a nadčasová.


Ó, Pane, učiň ma, prosím, nástrojom svojho pokoja,
aby som miloval, kde sa ľudia nenávidia,
aby som odpúšťal, kde človeka urážajú,
aby som spájal, kde sú spory a nedorozumenia,
aby som vzbudzoval nádej tam, kde vládne temnota a malomyseľnosť,
aby som prinášal radosť tam, kde prebýva žiaľ.
Ó, Pane, odním odo mňa všetko, čo je moje.
Daj nech sa usilujem,
nie aby som bol utešený, ale sám utešoval,
nie aby som bol chápaný, ale sám chápal,
nie aby som bol milovaný, ale sám miloval,
lebo ten kto obetuje, prijíma,
ten kto odpúšťa, tomu bude odpustené,
kto tu umiera, prebudí sa k večnému životu. Amen.

Nech nám všetkým svätý František vyprosuje u Boha hojnosť Božieho požehnania.

Martina Gondová, snímka: M. Magda st.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *