Odpoveď Cirkvi na fenomén zlého vo svete

Určite skoro všetci ste sa v živote stretli s tým, že vám pri rozprávaní o svojom živote váš priateľ z ničoho nič trikrát zaklopal na najbližšie „drevo“ s poznámkou: „Musím zaklopať, aby to ostalo tak!“ Alebo prídete niekam do rodiny, kde slovná kombinácia pri náhlej nevoľnosti niektorého člena ich rodiny znie: „Počkaj, uvarím ti uhlíkovú vodu!“

To všetko je mágia!

Táto mágia sa veľmi často praktizuje aj v našej farnosti a praktizujú ju mnohí naši „mladí“ farníci. Na podnet jednej našej farníčky sme sa rozhodli v našom farskom časopise uverejniť časť tejto problematiky z knihy „Odpoveď Cirkvi na fenomén zlého vo svete, ktorej autorom je ThDr. ICLic. PaedDr. Jozef Maretta, PhD.

Úvod

Predstavujeme osobitné zlá, ktoré však nikdy nemajú moc nad dušou, môžu zasiahnuť človeka zo štyroch príčin:

a) z iniciatívy démona – na základe slobody, ktorú Boh udelil stvoreniam, on sám toleruje, keď Satan koná zle, i keď sa to nezhoduje s Božou vôľou. Nemáme to chápať ako zhovievavosť voči zlu, než ako bezprostredný Boží zásah. Dôvody tejto božskej vôle nám sčasti unikajú, vieme však, že Boh má moc premeniť zlo na dobro. Mnohí svätí boli postihnutí posadlosťou, trýznením, obťažovaním a očistili sa skrze zásluhy a víťazstvo Ježiša Krista napr.: páter Pio, farár z Arsu, svätá Gemmy… Nezabúdajme na hodnotu kríža. Satanské zlo, obetované ako obeť Bohu, má nesmiernu spasiteľskú silu.

b) časté navštevovanie nebezpečných miest: mágov, vykladačov kariet, satanských skupín, špiritistických seansí…

c) zotrvávanie v ťažkom hriechu – časom svedomie „stvrdne“ a zlo v nás zapustí hlboké korene

d) okultizmus býva najvšeobecnejšia príčina a týka sa až 90 % prípadov, pričom nezávisí od ľudí, ktorých zlo postihuje. Znamená zlo spôsobené mocou démona. Kto ho môže robiť? Nie každý, iba ten, kto je reálne v kontakte s diablom. Existujú rozličné formy okultizmu; porobenie, puto, urieknutie…Osobitne predstavujem:

Fenomén okultizmu – (tajný, skrytý). Ide o činnosť – štúdium a poznávanie takých tajomných a záhadných javov, ktoré prevyšujú bežnú sféru ľudského poznania, ktoré sa vykonávajú tajne. Človek opúšťa Boha a vkladá svoju dôveru do rúk ľudí, rozličných rituálov a magických prostriedkov, talizmanov… Objavuje sa tu veľmi stará túžba človeka: „byť ako Boh“. Predstavíme ako to vyzerá s okultizmom na Slovensku či v Európe, prehľad okultných praktík so zameraním na učenie o nositeľovi okultizmu – diablovi.

Špiritizmus – ide o vyvolávanie duchov alebo mŕtvych, aby sa im kládli otázky a dostávali odpovede. Nie je možné, aby sa duše zosnulých, ktoré zomreli v Božej láske, ukazovali v týchto seansách. Ukazujú sa alebo zlí duchovia, alebo duše mŕtvych, ktoré boli vylúčené z Božej lásky a teraz sú v rukách diabla, ktorý ich využíva.

Mágia – maleficium (privodenie zla, zlorobenie). Ide o také konanie alebo slová, pomocou ktorých sa niekto obracia na diabla a prosí ho, aby uškodil inému človeku. Často sa pri tom používajú rôzne predmety a vykonávajú rôzne rituály – podobnosť so sviatosťami (diabol napodobňuje Ježiša). Tieto veci alebo rituály samé o sebe nie sú škodlivé, stavajú sa škodlivými, keď sa vykonávajú z úcty k Satanovi. To však neznamená, že žiadané zlo sa aj musí uskutočniť. Áno, diabol vypočuje prosby, ktoré sú mu adresované a urobí všetko, aby človeka zasiahol zlom. No nie celkom, lebo jednak potrebuje súhlas Boha, aby sa to mohlo stať (Jób). Ak dá Boh súhlas, maleficium sa naplní. Ak však je človek chránený kvalitným duchovným životom, potom je zlo zmarené a nezasiahne osobu, na ktorú bolo namierené, v niektorých prípadoch Boh dopustí, aby maleficium zasiahlo aj ľudí v stave milosti – zriedka – ak sa to stane, je to preto, aby sa ešte viac oslávil Boh a človek, ktorého zasiahla kliatba, dosiahne užšie spojenie s Bohom ako predtým a diabol je pokorený.

Paragnostika, telepatia, veštenie – na túžbu človeka poznať budúcnosť, vedieť čo, kde a ako je, odpovedá Zlý cez praktiky a spôsoby veštby, telepatie, či paragnostiky.
Alternatívna medicína – v raji nebola ani márnica, ani nemocnica. Ponuku k ozdraveniu a chráneniu sa od smrti ponúka Zlý mnohými spôsobmi. Zameriam sa na Silvovu metódu, homeopatiu, jogu, reiki…

New Age – Zlý prispôsobuje svoju ponuku 20. a 21. storočiu. Človek už nechce byť strašený ani trestaný, túži po zážitku, adrenalínovej skúsenosti, nevšednej moci či pomoci. Pohliadnem na dejiny, filozofiu, spôsob New Age.

Odpoveď Cirkvi až k ponuke exorcizmu – približujem, čo o danej problematike rozpráva Božie Slovo, čo hovorí Cirkev skrze dokumenty a osobitne predstavujem pomoc daným osobám skrze modlitbu exorcizmu v západnej i východnej Tradícii. Exorcizmus je jednou z pomoci, ktorá má v sebe v dnešnej dobe tajuplno až nesprávnu mysterióznosť.
Cieľom je priblížiť ponuku a pomoc Cirkvi, ktorá je zameraná proti pôvodcovi smrti, aby sa odkryli jeho úmysly a znovu ponúknuť víťazstvo Ježiša Krista, víťaza nad smrťou, hriechom i diablom.

1. Fenomén okultizmu

Podľa definície sa slovo „okultizmus“ používa na označenie udalostí a javov, ktoré buď prekračujú, alebo len zdanlivo prekračujú svet našich piatich zmyslov (zrak, hmat, chuť, čuch a sluch).

Slovo okultizmus pochádza z latinského slova „ocultus“ a v preklade znamená niečo tajomné, skryté, neznáme, čo človek môže odhaliť len pomocou nadprirodzených schopností. Okultizmus je spojený s nadprirodzeným duchovným svetom, v ktorom existujú bytosti ako priateľské (anjelské), tak nepriateľské (démonické).
Podľa hore uvedenej definície môžeme hovoriť o troch základných charakteristických črtách okultizmu:

Okultizmus sa zaoberá skrytými a tajomnými vecami.

Okultizmus sa zaoberá činnosťami a udalosťami, ktoré podľa všetkého závisia od ľudských schopností siahajúcich za hranice piatich zmyslov.

Okultizmus sa zaoberá nadprirodzenými javmi, existenciou anjelských a diabolských (démonických) síl. V časopise Duchovný pastier z apríla 1998 existujú dve definície, ktoré uvádza Malý český a Malý slovenský bohovedný slovník. Uvádzame ich preto, aby sme lepšie zvýraznili, ako sa na okultizmus hľadelo pred pár rokmi.
Český Malý bohovedný slovník (1963) pod týmto heslom uvádza: „Okultizmus sa zaoberá charakterom a pôsobením tajomných okultných a magických síl v človeku. Sem patrí telepatia, materializácia, jasnovidenie a iné javy, ktoré sú dnes predmetom vedy zvanej parapsychológia.

Slovenský Malý bohovedný slovník (Bratislava 1977) pod týmto heslom uvádza: „Je súhrnný názov na označenie teórie a praxe súvisiacej s hľadaním údajného a možného spojenia s nadprirodzenými bytosťami pomocou tajných a magických síl a zaoberajúcej sa vzťahmi týchto magických síl človeka k vonkajšiemu svetu. Okultizmus sa často vydáva za vedu, považujú ho často za opak vedy. Člení sa na parafyziku, parapsychológiu, telekinézu, telepatiu, levitáciu, špiritizmus. Okultizmus sa usiluje vysvetliť, čo zostáva neraz ešte nevysvetliteľné alebo čo nie je doteraz celkom uspokojivo vysvetlené, avšak uchyľuje sa k prostriedkom iracionálnym.
Vo vysvetleniach spomenutých teologických slovníkov sa spomínajú magické sily v človeku, čo nie je správne pomenovanie. Nejde tu totiž len o sily pôsobiace v človeku, ale aj o sily, ktoré sú mimo človeka, o sily nadprirodzené, ktoré sú v mnohých prípadoch démonického charakteru. Bližšie sa tomu budeme venovať v nasledujúcich kapitolách. Okultné javy boli známe vo všetkých dobách a vo všetkých národoch. Človek vždy túžil okrem viditeľného sveta aj po veciach neviditeľných, neznámych, aby sa ich zmocnil a používal ich. Okultista so svojimi paranormálnymi schopnosťami má predchodcu v šarlatánovi (medicinman), v šamanovi. Okultizmus odjakživa nachádza živnú pôdu v animizme „primitívnych národov“. Aj keď si toho všetci okultisti nie sú vždy vedomí.

1.1 Prejavy okultizmu na Slovensku

Pozrime sa najprv na skutočnosť, odkiaľ naši starí rodičia poznajú pohanské okultné praktiky, ktoré sa praktizujú aj v dnešnej dobe. Ako každý vie, pred príchodom sv. Cyrila a Metoda na územie veľkej Moravy bolo na tomto území prostredie bohaté na pohanské okultné praktiky. Človek potrebuje vieru v niekoho vyššieho, lebo je bytosť duchovno-telesná a táto viera prekvasuje celú spoločnosť, kde je zakorenená.
Preto sa už pohanské primitívne náboženstvo snažilo prekvasiť celú spoločnosť a zanechať po sebe isté viditeľné stopy. Teda i pohanstvo v istom zmysle malo svoju kultúru, kultúru svojej doby. Stopy po nej môžeme sledovať hlavne v názvoch starých osád na našom území, napr.: Babin potok, Lada, Goruše a podobne.

Mnohé staré obce na území dnešného Slovenska sú späté s kultom pohanských božstiev. Napríklad v Haniske pri Košiciach bola pohanská mohyla „Balrankew“ (pohanská socha z 13. storočia). Pri Lipovciach neďaleko Torysy je jedna skala s názvom „Baba-skala“, ktorá je tiež stopou pohanského kultu bohyne Baby.

Lada blízko Kapušian pri Prešove má názov pochádzajúci tiež z obdobia pohanstva (Lada – bohyňa mladosti). Obce, ktoré majú v názve koreň slova lipa (Lipa, Lipany, Lipník, Lipníky, Lipová) sú podľa J. Macáka miesta, kde boli lipové háje, v ktorých sa konali sexuálne orgie na uctievanie pohanských božstiev. Jedným z dôkazov o silnom pohanstve na našom území sú tiež názvy sviatkov, pochádzajúce z tohto obdobia (Turíce, Rusadle, Kračun). Kresťanstvo názvy týchto sviatkov ponechalo, no dalo im iného ducha. Skutočnosť príchodu kresťanstva na naše územie neznamená, že ľudia sa prestali vracať k starým pohanským okultným praktikám.

„Kresťanstvo od začiatku kládlo veľký dôraz na čistotu viery a mravov a tiež veľmi chránilo ľudí od bludov a nevery. Lebo pohanstvo sa v rôznych podobách vracalo do ľudskej spoločnosti.“

Slovanské modly v Strede na Bodrogom, Topľovke, Kráľovskom Chlmci a skúmané hroby, ktoré boli vykopané v roku 1991 v katastri obce Templénagárd sú dôkazom, že kresťanstvo sa na území dnešného východného Slovenska presadzovalo a udomácňovalo len veľmi ťažko.

Veľmi dobrým dôkazom, že pohanské okultné praktiky pretrvávali ešte aj v 17. storočí, najmä na východnom Slovensku, je nasledujúci citát: „Gr. kat. viera v Uhorsku stala sa postupom času predovšetkým náboženstvom spodných vrstiev, neslobodnej chudoby, a to tak slovenskej a maďarskej, ako aj zmadárčenej. Už toto naznačuje, že to bolo kresťanstvo dosť hrubé. Umiestnilo sa v ňom nie málo zvyklostí pohanských. Nie celkom neprávom gréckych kresťanov latinské duchovenstvo (najmä z Nemecka a Itálie) ani nezahrňovalo pod pojem ‚christianus‘, označujúc takto len rímsko-katolíka, ba pri konverzii krstilo ich znova, akoby pohanov. Nie zriedka preto nájdeme ich v prameňoch pod označením pagani.“

Ivan Chalupecký na konferencii O pohanstve a kresťanstve v Banskej Bystrici sa o tejto problematike vyjadril: „Slovania začali prijímať kresťanstvo už v 8. storočí. Pravda, jedna vec je krst a verejné priznávanie sa ku kresťanstvu, druhou vecou je jeho plné premietnutie do osobného a spoločenského života. Bol to dlhý proces a dovolím si tvrdiť, že dodnes nie je ukončený. Ak by bol, nemohla by v dnešnej vzdelanej spoločnosti prekvitať astrológia, veštenie, viera v putovanie duší a pod., s čím sa aj dnes veľmi často stretávame. Preto nás nijako nemôže udivovať, že sa v našich obciach dodnes zachovali rôzne povery, viera v bosoráctvo, porobeniská, viera vo veštenie budúcnosti.

Koniec-koncov najlepším dôkazom existencie týchto okultných praktík a ich pretrvávania až do dnešnej doby sú svedectvá kňazov, ktorí spravujú farnosti, najmä na severovýchodnom Slovensku.

1.1.1 Okultné praktiky, praktizujúce sa na území Slovenska

Aj keď v 8. storočí prišlo na územie dnešného Slovenska kresťanstvo, pohanstvo a s ním spojené okultné praktiky zmiešané s kresťanskou vierou sa odovzdávali z pokolenia na pokolenie a pretrvali až do dnešných čias. Veľmi častým javom, s ktorým sa stretávame medzi staršou generáciou najmä na severovýchodnom Slovensku, ale nielen tu, je tzv. uhlíková voda.

Uhlíková voda

Robenie uhlíkovej vody spočíva v tom, že sa do vody vhadzujú rozžeravené uhlíky, pomocou ktorých sa určuje, či človeku urobil niekto zle mocou Zlého. Uhlíková voda sa robí, keď človek dostane ľudovo povedané „z očí“. Pokúsime sa teda ukázať, v čom spočíva zlo v robení uhlíkovej vody.

Ľudia, ktorí tento úkon praktizujú, hovoria, že sa deje mocou Boha, lebo je tam prítomná modlitba. Nie je to však pravda. Základné zlo spočíva v tomto: človek, ktorý cíti, že má tzv. z očí, ide k človeku, ktorý mu spraví uhlíkovú vodu namiesto toho, aby si v dôvere v Božiu moc dal dúšok vody, ktorú požehnal Pán, mocou svojho Svätého Ducha (svätená voda svätenina). Tým sa odchýli od Pánovej ochrany a utieka sa k Zlému. Modlitba tam síce je, no nie je vypočutá, lebo človek primárne nehľadá modlitbu a v nej Božiu pomoc, ale spolieha sa na magické úkony, ktoré sú spojené s robením uhlíkovej vody a sústreďuje sa na to, aby spravil všetko, čo mu prikazuje liečiteľ:

aby si umyl časti tela v tej vode v presnom poradí,
aby sa z nej napil podľa presného počtu,
aby ju vylial za seba alebo na cestu, či pred dom, no samozrejme nie pred vlastný a pod.

A tu už začíname vidieť známky okultizmu. Ide o prípady, keď sa isté úkony robia údajne v spojení s modlitbou. No sú samozrejme aj prípady, keď nejde o modlitbu, ale o mantru. O tých ani nehovoríme, že sú neprípustné a veľmi nebezpečné. Samozrejme, že pri uhlíkovej vode môže vo vzťahu k psychickému vzťahu jednotlivca zohrávať veľkú úlohu aj placebo efekt (teda jav, keď človek uverí, že mu bude lepšie, vsugeruje si to a nakoniec sa aj bez objektívnych dôvodov skutočne lepšie cíti). Avšak to podstatné, čo chceme povedať, je, že uhlíková voda je pre kresťana neprípustná, lebo je to spolupráca so Zlým. Kresťan má pritom k dispozícii korektné prostriedky pomoci v podobe svätenín. Jednou z nich je aj svätená voda.

Bez vody niet ľudského života, ďakujme za ňu i za možnosť Božieho požehnania, ktoré zvoláva biskup, alebo kňaz pri svätení slovami: Kňaz: „Modlime sa k Pánovi.

– Aby najsvätejšia Trojica očistila túto vodu.
– Aby silou a pôsobením Svätého Ducha dostalo sa jej spasiteľného požehnania ako Jordánu.
– Aby dostala dar posväcovať, liečiť dušu i telo, aby bola užitočná v každej potrebe.
– Aby očisťovala a zaháňala všetko zlé pôsobenie tajných i zjavných nepriateľov našej duše i tela.
– Aby v tejto vode utonula sila vraha duší.“

Po každej z týchto prosieb ľud odpovedá slovami „Pane, zmiluj sa“. Z predchádzajúcich prosieb vidíme, že sa na vodu zvoláva Božie požehnanie, ktoré dáva vode veľkú moc. Keď sa bližšie pozrieme na svätenie vody, zistíme, že kňaz ponára do vody horiacu sviecu. Čiže stretne sa tu oheň s vodou, pričom sa zvoláva Božie požehnanie. Oklamaný jedinec bez poverenia Cirkvi robí paródiu svätenia vody, ktorou je uhlíková voda (a Zlý je majster napodobovania a paródie). Aj tu sa stretáva oheň a voda. Zaujímavé je, že ľudia sa pri krste často nesústreďujú na to, čo sa ide udiať, že dieťa sa stane Božím dieťaťom, ale sústredia sa na to, či dali do perinky všetko, čo mali dať (talizman, červenú stužku na zápästie, čo im zaručí, že dieťa bude…). A v mnohých iných momentoch človek vymieňa Božiu ponuku za klam.
Staršia generácia (najmä na severovýchodnom Slovensku) dosť často používa mágiu (čiernu, bielu a šedú). Teraz sa ich trochu pokúsime porovnať s praktikami používanými na území Afriky (voodoo a macumba).

Pri čiernej mágii ľudia používajú materiály rastlinného, živočíšneho, syntetického pôvodu alebo v tekutom stave. Ako kňaz, ktorý pri sväteninách zvoláva Božie požehnanie na konkrétny predmet (napr. na svätenú vodu, krížik…) aj ľudia, zaoberajúci sa čiernou mágiou, zvolávajú prekliatie na konkrétny predmet. Diabol je „Božia opica“ a keď majú kňazi (Boží služobníci) trebníky, pomocou ktorých zvolávajú čiernych omší však dochádza k tragickému úmrtiu jedného z členov, v dôsledku čoho musí Crowley Taliansko na príkaz vlády opustiť. Zomiera v roku 1947. Ani jeho pohreb sa podobne ako jeho život nezaobišiel bez pobúrenia – pri obrade boli čítané úryvky z Knihy zákona a Hymnu na Pána.

pokračovanie v budúcom čísle

-re-