Ruženec

Aj naše ružencové bratstvo sa modlí pred každou sv. omšou Posvätný ruženec. Často sa pre modlením pýtame aké tajomstvo sa máme modliť? Našli sme na internete podobnú otázku aj s odpoveďou. Prinášame ju v plnom znení.


Aký ruženec sa modliť v pôste a na Veľkú noc?

K tomu, aký ruženec je vhodné modliť sa v jednotlivých dňoch týždňa, už vyšlo mnoho poučných publikácií. Len zopakujem, že v pondelok to má byť radostný, v utorok bolestný, v stredu slávnostný, vo štvrtok ruženec svetla, v piatok bolestný ruženec, v sobotu radostný a v nedeľu slávnostný. Tiež sme však boli naučení, že od adventného času až do skončenia vianočného obdobia je vhodné modliť sa len radostný ruženec, ktorého tajomstvá zvýrazňujú spomínané liturgické obdobia. V pôstnom sa modlieva bolestný ruženec a vo veľkonočnom (až do Zoslania Ducha Svätého) len slávnostný. V cezročnom období sa zase modlievajú všetky ružence tak, ako som to už spomenul v úvode listu. Ruženec sa aj s manželkou, ktorá je horliteľkou ružencového bratstva, modlievame denne s rádiom Lumen. A práve tam sa v adventnom období modlia aj naďalej postupne všetky ružence. Ostávam z toho trochu zaskočený. Možno už vyšli nejaké nové odporúčania, o ktorých som nepočul. Mám už 70 rokov a veľmi ma táto otázka zaujíma. Prosím o jej vysvetlenie. (Štefan K.)

Vďaka za vašu otázku, ktorá je pomerne častá, ale zároveň je stále pre mnohých nejasná. Vždy platí rozdelenie, ktoré nám po zavedení tajomstiev svetla objasnil sám Ján Pavol II. v liste o ruženci. Toto rozdelenie platí počas celého roka – v pondelok a sobotu radostný, v utorok a piatok bolestný, v stredu a nedeľu slávnostný, vo štvrtok ruženec svetla. Je to stanovené pápežom a platí to aj na Slovensku, čo potvrdila KBS.

Ruženec ako príprava na Eucharistiu

Ján Pavol II. nás však vyzval aj k tomu, aby sme modlitbu ruženca rozvíjali, nie „omieľali“. Aby naše modlitby neboli len opakovaním formúl, stále rýchlejším tempom a zvyšujúcim sa počtom slov a Zdravasov. A preto ak chceme rozvíjať modlitbu ruženca – zvlášť, ak sa ho modlíme pred svätou omšou v kostole – je potrebné, aby nás ruženec pred svätou omšou pripravil na dôstojné slávenie Eucharistie. Zároveň je potrebné, aby bol ruženec pred svätou omšou v súlade s liturgickým obdobím. Svätá omša – Eucharistia – je vrcholom všetkých modlitieb, ona je tou modlitbou, z ktorej majú vychádzať a ku ktorej majú smerovať všetky ostatné modlitby, pobožnosti a iné duchovné aktivity.

Všetci poznáme kalendárny rok, ktorý má dvanásť mesiacov a v nich sa opakujú obdobia – jar, leto, jeseň, zima. Prežívanie našej viery počas roka je tiež rozdelené na jednotlivé liturgické obdobia, ktoré tvoria liturgický rok. Jednotlivé liturgické obdobia pripomína aj farba kňazského rúcha (biela, fialová, prípadne ružová, zelená a červená). Nový liturgický rok začína adventným obdobím, ktoré je prípravou na narodenie Ježiša Krista, teda na slávenie Kristovho vtelenia – na obdobie vianočné. Vrcholom a centrom liturgického roka je Veľká noc – utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Pána Ježiša, ktoré je najdôležitejším obdobím a preto aj najdlhšie trvá. Ako vieme, na všetko dôležité a veľké je potrebné dobre sa pripraviť. Preto veľkonočnému obdobiu predchádza pôstne obdobie, štyridsaťdňová príprava na slávenie Veľkej noci. A potom ako aj v živote, aj v liturgii sú dni všedné. Nazývame ich feriálne – cezročné.

V jednotlivých obdobiach liturgického roka sa zdôrazňuje niektoré tajomstvo našej viery. V pôstnom období si intenzívnejšie ako inokedy pripomíname Ježišovo utrpenie a vykupiteľskú smrť. Liturgické texty pôstneho obdobia majú charakter pokánia, obety, pripomínajú, čo je skutočne dôležité. Aby nám tieto dôležité skutočnosti neunikli počas svätej omše a aby naša modlitba ruženca bola v súlade so slávením liturgie pôstneho obdobia, je vhodné pred svätou omšou v pôstnom období modliť sa a rozjímať nad tajomstvami bolestného ruženca. Samozrejme, okrem nedele, ktorá je v každom období, celý rok slávením Veľkej noci, Kristovho víťazstva nad smrťou. Teda v nedeľu je vždy vhodné modliť sa slávnostný ruženec. Tohto roku nastane situácia, že slávnosť Zvestovania Pána sa bude sláviť počas veľkonočného obdobia, a preto, aby v tento deň bola modlitba ruženca pred svätou omšou v súlade s liturgiou, je vhodné modliť sa radostný ruženec napriek tomu, že bude prebiehať veľkonočné obdobie. V období cez rok mimo adventného, vianočného, pôstneho a veľkonočného obdobia platí rozdelenie stanovené pápežom Jánom Pavlom II.
Dovolím si zdôrazniť, že každú prípadnú zmenu, týkajúcu sa modlitby ruženca v kostole je potrebné zaviesť vždy so súhlasom správcu farnosti.

Čo hovorí direktórium o ľudovej zbožnosti?

Podobne nám rozvíjanie modlitby ruženca pripomína direktórium o ľudovej zbožnosti a liturgii: „Toto rozdelenie, dôsledne zachovávané, môže dakedy spôsobiť kontrast medzi obsahom tajomstiev a liturgickým obsahom dňa: napríklad ak by sa brali bolestné tajomstvá na Vianoce, ktoré pripadnú na piatok. V takýchto prípadoch sa môže vychádzať zo zásady, že liturgický charakter určitého dňa má prednosť pred jeho umiestením v týždni; ako aj, že nie je v nesúlade so zameraním ruženca urobiť v určitých dňoch liturgického roka patričné nahradenie bežných tajomstiev tajomstvami, ktoré umožnia ďalšie zladenie nábožného cvičenia s liturgiou dňa. Napríklad robia správne veriaci, ktorí sa 6. januára na slávnosť Zjavenia Pána modlia radostné tajomstvá a pri piatom desiatku rozjímajú o poklade mudrcov namiesto znovunájdenia dvanásťročného Ježiša v jeruzalemskom chráme. Prirodzene, tieto náhrady treba robiť uvážlivo a brať pritom ohľad na Sväté písmo a liturgickú povahu dňa“ (z knihy Direktórium o ľudovej zbožnosti a liturgii, Zásady a usmernenia, SSV Trnava 2005, s. 168-171).

fr. Šimon Tyrol, OP provinčný promótor pre ruženec

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.