Tak ďaleko od vás a predsa tak blízko. Ako to ten Pán Boh pekne zariadil. Stačí sa myšlienkou zahľadieť a už sme vo Víťaze medzi vami. E-mail je ešte pomalší a vždy bude, ale aká je to výhoda. Vďaka e-mailu sa chceme podeliť aj s vami o radostnej skutočnosti, ktorá sa stala práve vo Víťaze.
Vieme, že v rodine Magdových sa narodilo dieťa – Monika. Po dvoch už dospelých synoch sa zrazu z jasného neba narodí dieťa. A to ešte na radosť iste všetkých v rodine – dievča. Monika. Nemyslím, že rodičia vybrali toto meno náhodou. Iste bolo z vnuknutia Ducha Svätého nielen pre rodinu Magdových, ale možno aj pre obec Víťaz. Vieme, čo všetko vymodlila, ale aj vytrpela jej sv. patrónka. A všetko malo svoj zmysel. Priznajme však, koľkí sa pri tejto správe možno usmiali popod fúzy, že či im to bolo na starosť treba. Koľkí si robili posmech? Vieme, ako to na dedine býva. A ja si myslím, ale predovšetkým vyjadrujem obrovskú radosť nad jedným novonarodeným dieťaťom vo Víťaze – nad tebou Monika! S láskou prijatá oboma rodičmi. A vy rodičia, nehnevajte sa, keď sa podelím v Spektre s vami, milí Víťazania, o radosť otca narodeného dieťaťa, ale predovšetkým o hĺbku myšlienok vďaky Pánu Bohu za túto skutočnosť. Keď písal otec dieťaťa tieto myšlienky, bolo dieťa v ohrození života, teda len Boh vedel, ako to všetko dopadne. A predsa toľká viera v mužovi, otcovi dieťaťa, ale predovšetkým radosť nad jeho narodením. Ani mladý pár, ktorý čaká prvé dieťa, by možno nevedel vyjadriť toľkú radosť, ale hlavne vďačnosť Pánu Bohu za tento dar. A teraz už slová otca dieťaťa, keď nám oznamoval milú skutočnosť: „Chcem vám oznámiť, že sa nám narodilo najkrajšie dievčatko na svete – Monička, meno dostala po sv. Monike. Jej príchod na tento svet bol trocha priskorý a dramatický. Prijali sme to ako Pánov zámer, lebo Pánove milosrdenstvo a láska nepozná hraníc. Keď sa s takým maličkým odstupom času nad tým zamýšľam, objavujem velikánsku Božiu milosť a požehnanie pre moju rodinu. Tie radostné okamihy s nami prežívajú aj naši kňazi, duchovný otec Juraj, nový duchovný otec Oliver a duchovný otec Peter z Križovan. Oni sú našou veľkou duchovnou oporou. Ani sa to nedá všetko opísať, pretože toho Božieho požehnania je veľmi veľa. Veľmi ďakujeme nášmu Pánovi za tento zázrak, veď nie je potrebné chodiť za zázrakmi po svete, keď je ich toľko všade okolo nás, stačí iba chcieť ich vidieť. A chcieť ich vidieť je chcieť sa viac zblížiť s Bohom. Za toto požehnanie ďakujeme na kolenách Bohu, aj vám za vaše modlitby. Ani nevieme, čím sme si tu milosť vyslúžili. Opäť ďakujeme za tento dar, za toto požehnanie do nášho domu. Pozdravujte všetkých, ktorých poznáte a rozpovedzte im o našom zázraku, Moničke, ktorý sa stal v našej rodine. Chcem vás poprosiť, aby ste sa aj naďalej modlili za našu Moničku, pretože toto je iba prvá časť jej dozrievania – fyzická, čaká ju ešte duševné dozrievanie.“ No nie je to krásne, milí Víťazania? A ešte dodám, aká je dôležitá úloha kňaza v obci a spolupráca s ním. Aj pri takejto príležitosti. Potom výsledok hovorí za všetko. Nechám opäť hovoriť šťastného otca: „Je to vymodlené dieťatko a veľmi za to ďakujeme aj nášmu bývalému duchovnému otcovi Jurajovi Riškovi. To on je skrze Pána duchovným otcom našej Moničky. Nebyť jeho v našej blízkosti, jeho duchovných rád, povzbudení a požehnávania, ktoré nám skrze Ježiša Krista sprostredkovával, neviem, či by sme boli takú dôležitú životnú úlohu s takou pokorou prijali. Je to výnimočný kňaz, cez ktorého modlitby sme dostali ako rodina veľmi veľké milosti. A my sme mu za to veľmi povďační. Ale bol to Boží zámer, Božia milosť.
Viete, ako nás povzbudzoval a potešoval? Od prvej chvíle, kedy sa dozvedel, že čakáme bábätko (dozvedel sa to ako prvý), hneď nám povedal: „To bude dievčatko“.“ Prečo toto všetko píšem? V koľkých rodinách sú deti nechcené! V koľkých rodinách je dieťa na príťaž! V koľkých rodinách víťazí mamona pred dieťaťom? Koľko detí trpí! Koľko jej potratených – zabitých detí! Koľko detí žijúcich rodičov končí v detských domovoch! Trend nie je
potešiteľný. A tu je krásny príklad rodiny, v ktorej aj po 20-tich rokoch sa narodenie dieťaťa pokladá za Boží dar a je s láskou prijímaný. A toto dieťa aj nám v Spojených štátoch vtlačilo slzy do očí. Boli to slzy radosti práve nad tým, ako bolo s láskou prijaté. Monika, keď raz vyrastieš do plnej krásy, my tu už nebudeme, ale dúfame, že rodičia ti povedia, akú radosť urobilo tvoje narodenie aj nám. Víťazania, tešte sa spolu s nami, že Monika je na svete! Pri nedávnej návšteve v rodine spisovateľa Dr. Milana Rúfusa sme videli tiež nádherný príklad starostlivosti o dieťa, tiež v neskoršom veku narodené. Prvé dieťa. Nemajú to však ľahké, ale prijali všetko z Božích rúk ako dar, o ktorý sa treba starať ako o poklad. Veď deti sú našou budúcnosťou. Iste poznáte tie jeho prekrásne básne, ktoré sa viažu na deti. Monika, modlime sa za teba s W. Shakespearom: „Ó, Pane, ktorý si mi dal život, daj mi aj srdce plné vďačnosti.” My pridávame: „Vďačné aj za mojich rodičov, že ma prijali s láskou!“ Aj my sme raz boli deťmi. Ježiš nás však napomína: “Kto nepri
jme Božie Kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ Buďme teda deťmi. Tešme sa ako deti aj z narodenia našej Moničky vo Víťaze. Víťazania, ste všetci v našich modlitbách.
PS: Milí rodičia, odpustite, že sa delíme s tým, čo patrilo iba Vám. No nedá nám nepodeliť sa s našou radosťou aj prostredníctvom Spektra s jeho čitateľmi.
Srdečne Vás pozdravujú Vaši Birošovci, USA