V dejinách poznáme veľa osobností, ktoré sú označené titulom Veľký: panovníci Alexander, ruský cár Peter alebo pápež Lev. Boli to osobnosti doby, v ktorej žili. Odvážim sa napísať, že Ján Pavol II. si tiež zaslúži tento titul nielen preto, že bol osobnosťou tejto doby, ale osobnosťou tisícročia. „Z celej hĺbky srdca volám, nech zostúpi Duch!“, povedal pri prvej návšteve Poľska. Jeho duch, jeho ohlasovanie, presnejšie povedané, žitie s Bohom naplnilo druhé tisícročie, keď ako pápež previedol loď Cirkvi na rozbúrenom mori dnešnej doby do tretieho tisícročia.
Prečo bol vlastné Veľký? Pre mnohé vlastnosti: vážil si každého človeka, vážil si život od počatia po prirodzenú smrť. Bol otvorený ku každému, odpúšťajúci atentátnikovi, ktorý mu siahol na život, ekumenický – židov nazval „drahými staršími bratmi“, stretal sa s predstaviteľmi rôznych náboženstiev, bol ospravedlňujúci, charizmatický, priateľ detí a milujúci mládež …, mohol by som pokračovať ďalej. Ale chcem sa zastaviť pri posledných chvíľach jeho života. Zastaviť sa pri odkaze, jeho pečati pre nás všetkých.
Na smrteľnej posteli povedal: „Myslím na vás. Radujte sa vo vzkriesenom Ježišovi. Povstáva ním život nový.“ Pozrime sa na apoštola Pavla, čo napísal z väzenia v ťažkej chvíli: „Ustavične sa radujte, opakujem, radujte sa“ (porov.Flp 4,4), „A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými“. Aká podobnosť so sv. apoštolom Pavlom. Nedá sa zabudnúť na slová pápeža Jána Pavla II., keď sa lúčil s týmto svetom a svojim najbližším spolupracovníkom napísal na lístok: „Som plný radosti, radujte sa aj vy. Modlite sa s radosťou. Všetko vkladám do rúk Božej Matky.“
Je vhodné spomenúť analýzu súčasnosti, ktorú urobil Ján Pavol II. pri rozhovore s poľskými filozofmi v roku 1993, publikovanú v knihe Pamäť a identita v roku 2005. Pri definovaní hlavnej úlohy na najbližšie roky po páde totality v strednej a východnej Európe hovorí, že najdôležitejšie je teraz nezostať na povrchu, ale učiť sa Krista: „Ide o viac, než o teológiu v striktnom význame. Je to svedectvo života, svedectvo o tom, čo znamená cítiť sa v Božích rukách, čo znamená učiť sa Krista, ktorý sa zveril do Otcových rúk až po slová: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23,46), vyslovené na kríži. Práve to znamená učiť sa Krista: preniknúť do hĺbky tajomstva Boha, ktorý touto cestou vykupuje svet. Ísť do hĺbky poznania Krista, hĺbky našej viery nás pozýva slovami Ježiša, ktoré povedal Petrovi: „Zatiahni na hlbinu“ (Lk 5,4), ako napísal v dokumente Na začiatku nového tisícročia – Novo millennio ineunte v bode 1.
Nakoniec sa pozrime na čas jeho smrti – zomrel v roku Eucharistie; aj Pán Ježiš ustanovil Eucharistiu deň pred svojou smrťou. Zomrel večer pred nedeľou Božieho milosrdenstva; celý jeho život bol milosrdným, aj jedna z jeho encyklík má názov Dives in misericordia – Bohatý na milosrdenstvo. Počas svätorečenia sestry Faustíny 30. apríla 2000 povedal: „Prajem si, aby sa oddnes Druhá veľkonočná nedeľa nazývala v celej Cirkvi Nedeľou Božieho milosrdenstva“.
Môžeme smelo nazvať Jána Pavla Veľkým, celý jeho život bol veľkým. Čerpajme z bohatých prameňov jeho myšlienok, vracajme sa k jeho prácam, príhovorom, knihám a aj vďaka jeho myšlienkam zatiahnime na hlbinu nášho vnútra, nášho srdca a „učme sa Krista“.
Jozef B.