Požehnané stretnutia so Sv. Otcom

„Totus tuus!“ Toto nádherné vyznanie sv. Otca Jána Pavla II. sa naplnilo do bodky, keď si preňho 2. apríla večer prišla Matka Božia, aby ho priviedla pred Tvár svojho Syna. V tento deň odišiel do večnosti náš veľký Otec, ktorého sme milovali a ktorý miloval nás. Zrazu sme cítili akúsi prázdnotu za osobou tak vzdialenou (veď nikto z nás nepoznal Sv. Otca osobne), a predsa tak blízkou našim srdciam. Začali sa nám v mysli vynárať spomienky na jeho láskavú tvár, povzbudzujúce slová a hlavne na požehnané stretnutia sa s ním …

So Svätým Otcom som sa mala možnosť stretnúť päťkrát. Prvý raz to bolo hneď po nežnej revolúcii v roku 1990, kedy sme možno ešte ako prví z farnosti Široké zorganizovali zájazd do Ríma – večného mesta na audienciu u Sv. Otca. Boli to nezabudnuteľné zážitky. Dlho očakávaná audiencia so Sv. Otcom sa uskutočnila v aule Pavla VI., kde sme mu mnohí podávali ruky a nadšene volali: „Svätý Otče do Levoče!“ Naše spontánne pozvanie Sv. Otca sa na príhovor Panny Márie Levočskej stalo v roku 1995 skutočnosťou. Navštívili sme vtedy mnohé krásne pamiatky Ríma a boli sme očarení ich veľkoleposťou. Katakomby – to slovo sme mnohokrát počuli alebo videli na obrázkoch, teraz sa stalo skutočnosťou. Boli sme v priestoroch, kde sa schádzali prví kresťania, kde sa konala najsvätejšia obeta – sv. omša. Pomodlili sme sa vo všetkých štyroch patriarchálnych bazilikách Ríma: sv. Petra, Panny Márie Väčšej, Lateránskej bazilike a tiež v Bazilike sv. Pavla za hradbami. Boli to neopakovateľné zážitky, pri ktorých až mráz prejde človeku po tele, keď si na to spomenie. Zavítali sme aj do Ústavu sv. Cyrila a Metoda, kde bol v tom čase riaditeľom náš už nebohý rodák don Jozef Kočík. Na tejto púti nás sprevádzal vdp. Marián Gavenda, ktorý vtedy študoval v Ríme.
Druhýkrát to bolo na stretnutí mládeže v Čenstochovej. Toto stretnutie mi pripomína teraz už známu pieseň Abba Otče, ktorá tam bola odspievaná po prvýkrát. Bola som nadšená veľkým počtom mladých ľudí, ktorí s radosťou spievali a počúvali Sv. Otca. V roku 1995 bolo mojím tretím stretnutím so Sv. Otcom svätorečenie troch košických mučeníkov. Veľkým darom a povzbudením pre Slovensko bola jeho tretia návšteva našej vlasti v septembri 2003. My veriaci z východného Slovenska sme sa zúčastnili jeho slávnostnej omše v Rožňave. Zároveň som ho tak uvidela po štvrtýkrát. Naposledy to bolo opäť v Ríme pri ďakovnej púti Slovákov. Sv. Otec bol už vtedy dosť poznačený chorobou a bolesťou, ale aj tak nám svojím slabým hlasom poďakoval za cestu k nemu.
Všetky tieto stretnutia boli neopakovateľné, plné dojatia a sĺz. Nás Slovákov mal vždy Sv. Otec nesmierne rád a vždy nám pripomínal, aby sme svojou vierou boli vzorom pre ostatné krajiny Európy. Nádherne to vystihol slovami 14. septembra 2003 v Bratislave-Petržalke: „Vzdávam vďaky Bohu za teba, milovaný slovenský národ, že si si dokázal aj v ťažkých chvíľach zachovať vernosť Kristovi a jeho Cirkvi. Povzbudzujem ťa: nikdy sa nehanbi za Evanjelium! Chráň si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z ktorého môžeš čerpať svetlo a silu do každodenného života.“ Nezáleží na tom, koľkokrát sme sa so Sv. Otcom stretli, ale podstatné je žiť jeho posolstvo lásky k Ježišovi, k jeho prečistej Matke a k svojim blížnym. Iba týmto mu môžeme splatiť ten veľký dar, ktorý nám tu zanechal.
Jeho posolstvo, ktoré nám dal pri svojej inaugurácii v roku 1978, nech zostáva výzvou pre náš život: „Nebojte sa! Otvorte brány, otvorte brány dokorán Kristovi. Jeho spásonosnej moci otvorte hranice štátov, hospodárske i politické systémy, široké polia kultúry, civilizácie, rozvoja. Nebojte sa! Kristus vie, čo je v človekovi. Jedine On to vie!“

J. S.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.