KATECHÉZA

„Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás … Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi.“
(Lk 22,19-20)

Táto podstatná premena, uskutočnená vo večeradle, bola určená na to, aby podnietila proces premien, na ktorých konci je premena sveta, až kým Boh nebude všetko vo všetkom. Ľudia vždy nejakým spôsobom očakávali vo svojom srdci zmenu, premenu sveta. Táto premena je jediná v stave skutočne obnoviť svet: násilie na lásku a tým smrť na život. Pretože tento akt mení smrť na lásku, smrť ako taká je už prekonaná, už je v nej prítomné zmŕtvychvstanie. Smrť je vnútorné ranená, takže už nemôže viac mať posledné slovo. Jedine táto vnútorná explózia dobra víťaziaceho nad zlom, môže následne vyvolať reťazovú rekciu premien postupne meniacich svet.
Chlieb a víno sa stávajú Ježišovým telom a krvou. Premena sa nemôže zastaviť v tomto bode, naopak, tu musí naplno začať. Kristus nám dáva svoje telo a svoju krv, aby sme sa raz aj my premenili. My sami sa musíme stať Kristovým telom, jeho pokrvnými. Jeho dynamika nás preniká a z nás sa chce rozširovať na druhých a do celého sveta, aby sa jeho láska stala hlavnou mierou sveta.
Ježiš nám nedal úlohu opakovať veľkonočnú večeru. Dal nám úlohu vstúpiť do jeho „hodiny“. Ježišova hodina je hodina, v ktorej víťazí láska. Inými slovami: je to Boh, kto víťazí, pretože on je láska. Ježišova hodina sa chce stať našou hodinou a stane sa ňou, ak sa my cez Eucharistiu necháme vtiahnuť do procesu premien, ktoré pripravil Pán. Eucharistia sa musí stať centrom nášho života, našej nedele.
Nenechajte sa odradiť od účasti na nedeľnej Eucharistii a pomôžte ju objaviť aj druhým. Iste, na to, aby sa z nej uvoľnila radosť, ktorú potrebujeme, musíme sa naučiť čoraz viac chápať jej hĺbku a naučiť sa ju milovať. Dajte si na tom záležať – oplatí sa to!
Ak prijímame toho istého Pána a on prijíma nás a vťahuje nás do seba, sme jedno aj medzi sebou. To sa musí prejaviť v živote. Musí sa to ukázať v schopnosti odpúšťať. Musí sa to prejaviť v citlivosti voči potrebám druhého. Musí sa prejaviť v ochote deliť sa. Musí sa to prejaviť v nasadení sa v prospech blížneho. Nesmieme napríklad ponechať starších opustených, nesmieme prejsť bez povšimnutia okolo trpiacich. Ak zmýšľame a žijeme zo spoločenstva s Kristom, potom sa nám otvoria oči. Neuspokojíme sa s tým, že budeme živoriť, starajúc sa len o seba, ale uvidíme, kde a ako sme potrební.
Ukážte to ľuďom, ukážte to svetu, ktorý očakáva svedectvo práve od učeníkov Ježiša Krista a predovšetkým prostredníctvom vašej lásky bude môcť objaviť hviezdu, ktorú nasledujeme. Poďme vpred s Kristom a žime náš život ako tí, ktorí sa skutočne klaňajú Bohu.

spracoval duchovný otec

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.