Aj my sa chceme s Vami podeliť o nezabudnuteľné zážitky z pútnických miest v Poľsku. Využili sme posledné augustové dni, ktoré aj napriek nestálemu počasiu boli priam stvorené pre túto púť.
Odchádzali sme v sobotu ráno a už od začiatku sme cítili, že prežijeme neopakovateľné chvíle. Poľsko je krajina, ktorá nám vždy bola blízka, navštívili sme ju veľakrát, ale teraz to bolo niečo iné. Cesta autobusom ubiehala príjemne, a to aj veľkou zásluhou nášho duchovného otca, ktorý nám dal požehnanie už v úvode našej cesty a počas nej svojou prítomnosťou, povzbudivými slovami a humorom jemu blízkym vnášal medzi nás – pútnikov príjemnú atmosféru. Prvú zastávku sme mali v meste Vadovice, v známom rodisku už nebohého Svätého Otca Jána Pavla II. Navštívili sme tam kostol, v ktorom bol pokrstený, tiež novodobý kostol postavený z úcty k Sv. Otcovi.
Veľmi silný zážitok v nás vyvolala prehliadka jeho rodného domu. Bolo pre nás zvláštne vrátiť sa do obdobia a priestorov, kde Sv. Otec vyrastal a formoval sa v jedinečnú duchovnú osobnosť našich dejín. Z rodiska Jána Pavla II. sme odchádzali na Žebžidovskú kalváriu, ktorej výstup nám pripomínal niekdajšiu cestu na Mariánsku horu v Levoči. V nádhernej bazilike sme sa zúčastnili svätej omše a mali možnosť vyspovedať sa. V prekrásnom slnkom zaliatom prostredí sme obdivovali nielen mohutnosť a krásu baziliky, ale aj prirodzenú nábožnosť veriacich, ktorí tam prichádzali.
V ten istý deň sme navštívili k Krakove kláštor sv. Faustíny a v kaplnke rehoľných sestričiek boli účastní na sv. omši, ktorú vysluhoval náš duchovný otec. Milo nás prekvapila rehoľná sestra zo Slovenska, ktorá veľmi ochotne a pútavo vyrozprávala život rehoľnej sestry Faustíny. Sestra Faustína – tak ako aj my obyčajní ľudia – bola počas života neustále pokúšaná zlým duchom, ale svojou silnou vierou v Pána Ježiša vedela pokušeniam odolávať. Roky jej rehoľného života boli poznačené stigmou utrpenia a mimoriadnych milostí. Už od raného detstva mala videnia s Pánom Ježišom. V jednom videní jej bol Pánom Ježišom vyjavený obraz Božieho milosrdenstva, ktorý na jej podnet bol namaľovaný tak, ako ho my dnes uctievame a modlíme sa k nemu.
V blízkosti kláštora je postavený skvost novodobej architektúry – chrám Božieho milosrdenstva. V jeho priestoroch nachádza pokoj až 6 500 ľudí naraz. Pri vstupe do kostola sme žasli nad umením, ktoré vytvorili ľudia obdarení múdrosťou a šikovnosťou od samého Pána Boha. V priestoroch okolia tohto chrámu sa nachádza kaplnka, v ktorej je vystavená Sviatosť oltárna k ustavičnej poklone a ktorej sa neustále klaňajú veriaci z mnohých národností. Aj my sme využili túto vzácnu chvíľu, kedy sme sa po skupinách klaňali a modlili sa až do neskorej noci.
Skoro ráno sme pokračovali v púti do Čenstochovej. Tu sme sa zúčastnili odhalenia obrazu Panny Márie a rannej sv. omše. Po sv. omši v rámci osobného programu si každý individuálne mohol pozrieť krásy kostola a jeho okolia a zároveň zakúpiť pútnické suveníry, ktoré nám teraz v našich domácnostiach prinášajú radosť a pripomínajú prekrásne chvíle z tejto púte. S naším duchovným otcom sme sa spoločne pomodlili pobožnosť krížovej cesty pri jednotlivých zastaveniach umučenia Ježiša Krista. Pri pohľade na nádherné súsošia umučenia sme mohli hlbšie prežiť a precítiť túto pobožnosť. Nielen pre nás, ale určite aj pre pútnikov z takmer celého sveta bolo veľkým potešením a udalosťou, keď sa vo veľkom Poľsku, v okolí kostola čenstochovskej Panny Márie, ozýval spev putujúcich veriacich z Víťaza. Záverom by sme chceli poďakovať nášmu sprievodcovi a zároveň vodičovi autobusu, ktorý nás počas celej cesty oboznamoval nielen s kultúrnymi pamiatkami týchto pútnických miest, ale pripomínal nám aj ich duchovné hodnoty, ktoré pre nás kresťanov majú veľký význam.
Túto nádherne prežitú púť nemožno zakončiť inak ako slovami Sv. Otca Jána Pavla II.: „Nebojte sa!“
manželia Lesníkovci, Víťaz