„Vy ste Božie ťavy!“, zdôraznil kardinál Meisner na záver ďakovnej svätej omše pre dobrovoľníkov 22. augusta v Tanzbrunnen v Kolíne. A pokračoval: „Od ťavy som sa naučil tri dôležité veci: Ťava vždy chodí so zdvihnutou hlavou. Ťava ukazuje svätú, usmievavú, priateľskú tvár. Ťava má dva hrby – unesie viac ako osol.“ Týmto veselým ohodnotením práce dobrovoľníkov si vyslúžil potlesk a dobrosrdečný smiech prítomných.
Kto je dobrovoľník
Dobrovoľníci XX. Svetového ďna mladých (SDM) v Kolíne sú mladí ľudia alebo tí, ktorí zostali mladými a rozhodli sa venovať svoj voľný čas, vôľu a talenty na plnenie daných úloh v duchu pohostinnosti, s otvoreným srdcom a toleranciou, v službe pre iných bez nároku na odmenu. Tak píše príručka pre dobrovoľníkov. Avšak odmena aj napriek tomu bola veľká: ubytovanie, strava, pocit užitočnosti a sebarealizácie, nové stretnutia a priateľstvá, spoznanie iných kultúr, národností a nové, nádherné, nielen duchovné zážitky. Mimochodom, najmladší dobrovoľník mal 18 a najstarší 82 rokov. Celkovo vyše 27 000 dobrovoľníkov z takmer 160 krajín z celého sveta.
Práca dobrovoľníka bola aj nebola náročná. Gonzalo, chlapec z Madridu, ktorý hovorí piatimi svetovými jazykmi pri večeri použil v troch vetách slová z nemčiny, angličtiny, španielčiny, taliančiny a francúzštiny. Bol unavený. Pracoval na Infopointe a rozdával rady pútnikom. Po celodennom rozprávaní sa mu slová pomiešali. Mladý Poliak zabezpečoval ubytovanie na Liebefrauschule v Kolíne. Mal aj nočné. Veci ubytovaných boli v bezpečí nonstop. Keď sa prišli ubytovať Slováci, nemčinu nechal bokom. Na otváracej sv. omši v Kolíne, Bonne a Düsseldorfe dobrovoľníci niesli vlajky všetkých štátov v sprievode pred začiatkom sv. omše. Symbol jednoty v rôznorodosti, tolerancie a spolupatričnosti. Hoci sprievod trval 14 minút, nácvik však celé dopoludnie. Nemeckí organizátori mysleli asi úplne na všetko. Na Marienfelde, kde sa konala vigília a svätá omša s pápežom Benediktom XVI., bolo aj parkovisko pre bicykle. Aby nevznikol zmätok, o to sa starala aj 16-členná skupina zo Slovenska. No najnáročnejšia a najnamáhavejšia služba bola v stravovacích stánkoch. Skoré vstávanie, príprava jedla a balíčkov pre pútnikov a nakoniec výdaj stravy. Nebolo to však jednoduché, lebo stánky boli obliehané hladným davom a jesť chcel každý. Prišla aj skautka Carole z Rwandy vďaka partnerstvu medzi Nemeckom a Rwandou a rozprávala, že genocída bola hrozná. Teraz je vraj lepšie: deti nachádzajú svojich rodičov a manželky svojich mužov. Je pokoj. Bieda a hlad však ešte pretrvávajú. Ale tancujú radi a o futbale rozprávajú s bázňou.
Kde sa pozriem, tam sú Slováci
Ani Slováci sa v Kolíne nestratili. Veď v počte dobrovoľníkov nám patrilo 5. miesto a slovenské vlajky a pokriky vôbec neboli zriedkavé. Pred kolínskou katedrálou si popri súťaži korčuliarov a speve Talianov našla svoje miesto aj slovenská karička. Slováci dokázali rozospievať aj Francúzov na autobusovej zastávke. Dokonca aj v Marienfelde, kde sa slávila vigília a svätá omša s pápežom Benediktom XVI., organizátori nepriamo viackrát oslovili Slovákov: „Please, do not climb the tower at any time!“ (Prosím, nelezte na železné konštrukcie!), ale bolo neskoro. Slovenská vlajka sa hrdo týčila na konštrukcii slúžiacej pre veľkoplošnú obrazovku. Oznam o tom, že v tejto lokalite je zakázané klásť oheň , už Slovákom pravdepodobne nepatril. V sektore B3 aj napriek chladnej noci žiadnu vatru vidieť nebolo. Nemci už vedia vysloviť aj niektoré slovenské mená, lebo na záverečnej párty pre dobrovoľníkov dve z troch cien z tomboly putovali na Slovensko. Malou chybičkou je, že pri odpovedi na otázku Where are you from? (Odkiaľ pochádzate?), jeden Japonec ukázal veľavravné gesto vypitého poldecáka. Odteraz však bude vedieť aj časť zo slovenskej ľudovej piesne Macejko. Ale len tú, kde sa spieva ko-ko-ko-ko.
Trochu kritiky
Pútnici z celého sveta zanechali aj jeden smutný dojem. Každý večer kolínska hlavná stanica bola zahádzaná odpadkami a po slávnostnej svätej omši na Marienfelde to tam vyzeralo ako na smetisku. Pri pohľade na porozhadzované potraviny, papiere a iné smeti zvieralo srdce. Myslím si, že vhodnejším liturgickým jazykom pre slávnostnú sv. omšu za účasti pápeža by bola latinčina, aj napriek tomu, že pápež je Nemec a bol v Nemecku. Pohoršením pre konzervatívnych katolíkov boli aj dievčatá – miništrantky, čo pápež Ján Pavol II. vyslovene zakázal. A pri pohľade do histórie, keď staroslovienčina bola štvrtým bohoslužobným jazykom Cirkvi a vzhľadom na počet účastníkov prevažne z Poľska, Slovenska a Slovinska chýbalo viac príhovorov v niektorom zo slovanských jazykov. Nemci však zvládli organizáciu znamenito. Prekvapili domáci obyvatelia, ktorí pre pútnikov prichystali občerstvenie na ich púti do Marienfeldu a potom späť do Kolína. Povzbudením boli policajti, ktorí roznášali fľaše minerálky zástupom čakajúcim v dave pri odchode z Marienfeldu, keď doprava úplne kolabovala. Blisli sa nemeckí sponzori, ktorí umožnili mladým poslať listy do celého sveta, zabezpečili dopravu, obdarovali pútnikov množstvom darčekov. To všetko bezplatne.
Cesta domov
Kardinál Meisner hovoril o dôležitosti tiav. Tiež zdôraznil, že ťava v oáze naberie vždy dostatok vody, aby mohla prejsť púšťou. A vyslovil želanie, že mladí ľudia z celého sveta načerpali v Kolíne potrebné sily, aby doma žili dobrý život. Bez tiav by traja králi asi nikdy neprišli do Betlehema. „Prišli sme sa mu pokloniť“ – bolo motto XX. Svetového dňa mladých a takmer milión mladých z vyše 190 krajín to zobralo vážne. Obetovali pohodlie svojej obývačky a vydali sa na púť aj napriek chladu, dažďu, hladu a nepohodliu. Verím, že počuli aj výzvu Sv. Otca o tom, že traja králi po stretnutí s malým Ježiškom sa domov vrátili inou cestou. Cestou Lásky.
Daniel Múdry, V. Šariš, Autor bol krátkodobým dobrovoľníkom v Kolíne.