Krásne Slovensko naše …

Radi by sme sa s vami, milí čitatelia Spektra, podelili o niekoľko zážitkov z našich potuliek po Slovensku, ktoré určite „zohrejú“ aj vaše srdcia.

V jeden pekný októbrový týždeň sme sa vybrali do Liptovského Jána; ubytovali sme sa v hoteli Máj. Je to veľmi pekný hotel, interierovo moderne vybavený, s chutnou stravou a veľmi dobrou obsluhou. Hotel má veľký krytý bazén s termálnou vodou liečiacou pohybové ústrojenstvo, reumu, ale aj dýchacie cesty. Krásnu jeseň so zasneženými vrcholmi Vysokých Tatier dotvárali nádherné pohľady na Božiu prírodu.
Pri návšteve Liptovského Mikuláša sme rovno na námestí stretli radovú sestru Školských Sestier Ruth Michalčekovú, ktorá študovala angličtinu v Bethleheme v Pensylvánii. Jej túžbou bola misia v Afrike – pomáhať tým najúbohejším deťom postihnutým na AIDS. Sen sa jej splnil, v súčasnosti už je v južnej Afrike. Prosila o modlitby. Želáme jej, aby Boh sprevádzal jej kroky a aby sa jej túžby naplnili.
Účelovo sme navštívili aj Kežmarok; v krásnom novopostavenom kláštore pôsobia a žijú sestry redemptoristky. Kláštor je vybudovaný prevažne z finančných prostriedkov írskych redemptoristiek, ktoré predali veľký kláštor v Írsku, pretože nemajú dorast mladých sestier. Slovenské sestry mohli byť dovtedy len v Poľsku. A tak je to radosť, že už aj na Slovensku máme kláštor redemptoristiek dúfajúc, že Pán rozšíri rady tohto rádu.
Môžeme sa pochváliť, že aj radové sestry Tešiteľky Božského Srdca Ježišovho si našli miesto v Kežmarku. Bolo radosť pobudnúť v ich spoločnosti. Zatiaľ je tam malá komunita veriac v Pána, že sa tiež rozšíria rady mladých noviciek. Slovensko ich potrebuje.
V Kežmarku vyrástol veľmi zaujímavý projekt. Je to hospic pre pacientov, ktorí sú pred odchodom do večnej blaženosti. Stavba sa svojou zaujímavou architektúrou stala stavbou roku 2005. Nie je ešte úplne vybavená. Chýbajú finančné prostriedky, ale už majú prvých pacientov, väčšinou po onkologických operáciách. Sestra Laura Lišková z Kongregácie sestier Tešiteliek Božského Srdca Ježišovho, ktorá má na starosti hospic, má plné ruky práce; „nevie, kde jej hlava stojí“. Ale je vidieť, ako miluje a zanietene hovorí o svojej práci; radosť na ňu pozrieť.
Hospic je vybavený aj veľmi peknou presklenou kaplnkou s pohľadom na Vysoké Tatry. Vysoký kríž pred budovou opticky delí Vysoké Tatry od Belianskych Tatier. Vytvára nádherný pohľad, akoby cez kríž viedol pacientov rovno do nebies. Takmer 22-tonový kameň v jazere, ktorý je vedľa kríža znázorňuje, aká je ťarcha bolesti, kým nespočinie človek v Božom náručí. Máme radosť, že po niekoľkoročnom totalitnom komunistickom režime sa vytvárajú podmienky aj pre dôstojný odchod z tohto života, tentoraz vďaka Spišskej diecéze.
Na ceste do Bratislavy sme sa zastavili aj v kláštore Školských Sestier Radu Františkánov v Ľubochni pri Ružomberku. Navštívili sme tam sestru Bonavitu, ktorá je už na zaslúženom odpočinku. Jej život nebol ľahký, podobne ako životy všetkých sestier, ktoré boli v päťdesiatich rokoch komunistami vyhnané z kláštorov do Čiech na ťažké práce.
Úsmevy všetkých sestier, ktoré sme boli navštíviť, dávajú však nádej, že raz a navždy skončil jeden režim, ktorý sa snažil vytrieť z mozgov národa vieru v Boha. Bol to otvorený nepriateľ Boha oproti súčasnému nepriateľovi – liberalizmu, ktorému musí čeliť celý kresťanský svet.
Preto buďme obozretní a jednotní. Spojme naše modlitby za jednotu kresťanov, tak prepotrebnú v dobe, v ktorej žijeme.

Anna a Jozef Biroš

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.