Tolerovaná droga

Minulý mesiac študenti sociálnej práce museli absolvovať povinnú dvojtýždňovú prax v niektorom zariadení sociálnych služieb.

Vybral som sa do resocializačného domu Greckokatolíckej charity. Bol som plný obáv a očakávaní. Prekvapili ma však príjemní terapeuti a celkom otvorení klienti. Tí sa tu doliečovali z rôznych druhov závislostí: alkohol, drogy, automaty, ale aj mobily. Počas celej 12-hodinovej zmeny som sa snažil k nim čo najviac priblížiť a získať čo najviac skúseností. Každé ráno sa začína modlitbou, po ktorej nasleduje rozdelenie na pracoviská. Večer je spoločná skupina, kde si čítajú zo Svätého písma, riešia problémy dňa a navzájom sa povzbudzujú. Väčšina sa vrátila z liečenia z Prednej hory a zariadenie im slúžilo na tréning pred skutočným životom. V zriadení fungovala umývarňa áut, práčovňa a stolárska dielňa. Celý deň som obehoval všetky tieto stanovištia a rozprával sa s každým v domove. Spoznal som ľudí so zaujímavými osudmi a skúsenosťou s „tou jeho drogou“. Takmer všetci liečení pacienti mali problém s alkoholom.
Alkoholizmus je pravidelné a nadmerné pitie alkoholických nápojov. Väčšina ľudí si pod pojmom alkoholik predstaví chudobnejšieho, otrhaného, neupraveného muža. Počas praxe som mal možnosť sa zúčastniť aj na klube liečených alkoholikov a bol som prekvapený. Alkoholizmus sa týka rovnako mužov aj žien, starých aj mladých, bohatých aj chudobných. Dokonca v ústave na liečenie drogových závislostí na Prednej Hore počet pacientiek – alkoholičiek sa vyrovnáva mužom. V charite sa všetci pokúšali o život bez alkoholu – abstinovanie. Po absolvovaní liečby abstinent nie je hneď vyliečený z alkoholu, stále ostáva alkoholikom, ibaže nepije. Je to veľmi ťažké. Abstinent nedokáže piť kontrolovane (príležitostne po malých dávkach), hneď, keď sa napije, stáva sa znovu alkoholikom. Má dve voľby: alebo bude naďalej piť alebo sa pokúsi žiť plnohodnotnejší život. Tá druhá voľba je omnoho ťažšia. Stretáva sa s výsmechom kamarátov v krčme a ohováraním. Dlhodobo pijúci človek vyzerá v očiach spoluobčanov lepšie ako ten, čo sa vrátil z liečenia. Ľudia na neho ukazujú prstom: „To ten, co še mušil liečic“. Vôbec nepozerajú na to, že chce niečo zmeniť. Ak už aj človek nepije, často sa stretáva s násilným ponúkaním na rôznych oslavách. Hlavne tí viac pijúci stále dokola ponúkajú nepijúceho (jeden ti neuškodí, veď si chlap), pre ktorého je to dosť ťažká skúška. Zaujímavé je, že väčšina alkoholikov vám povie, že s alkoholom sa prvýkrát stretla doma. Na návšteve často babky ponúkajú malým deťom vaječné a čokoládové likéry. Nehovorím, že už v detstve vzniká závislosť. No deti majú v budúcnosti kladný vzťah k alkoholu a nepovažujú ho za vážne nebezpečenstvo.
Mnoho ľudí v našom okolí sa pokúša žiť bez alkoholu. Myslím, že povinnosťou každého z nás je podporiť jeho snahu, zbytočne ho neponúkať a zmeniť náš celkový pohľad na alkohol. Alkoholizmus sa týka všetkých a netreba zabúdať, že alkoholikom sa môže stať každý z nás.

Stanislav Šimčík, Ovčie- študent 4. ročníka sociálnej práce

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.