V úvode chcem priať všetkým čitateľom Spektra do nového roku veľa zdravia, šťastia a Božích milostí, aby nás Božia ruka ochraňovala od všetkého zlého. Náš kostol oslavoval 13. výročie a zároveň sme slávili aj odpust sv. Barbory, patrónky nášho kostola, ktorá stále oroduje za nás u Pána.
V našej dedine v Ovčí sme prežili veľa trápení a ťažkostí; to všetko začalo už v roku 1975. Kostol bol starý, na spadnutie, bolo už v ňom zakázané slúžiť duchovné obrady. Za totality bolo veľmi ťažko stavať kostol. My sme postavili a všetko sa muselo zbúrať. Druhýkrát sme postavili, ale bol povolený len pôvodnej veľkosti. Bol to zase len malý kostolík. Vďaka duchovnému otcovi Jozefovi Dugasovi, ktorý nás stále povzbudoval, sa starý kostol znovu zbúral; bolo to veľké trápenie, ťažká robota a veľké náklady. Doba bola veľmi ťažká, ale všetci sme túžili po väčšom kostole. 18. apríla 1992 sa začalo sa s búraním. S Božou pomocou 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie bol kostol už pod strechou. Všetci sme sa tešili a najmä duchovný otec. 29. novembra 1992 bol kostol konsekrovaný otcom arcibiskupom Alojzom Tkáčom. Bohu vďaka má kostolík už 13 rokov, je veľký, priestranný, je v ňom všetko, čo je pre kostol potrebné. Stojí na dobrom mieste. Naši chorí môžu prísť do kostola aj autami. Okolo kostola je vytvorené priestransvo na parkovanie. Pri tom všetkom sme pohľadmi na cintorín spojení aj s tými, ktorí nás predišli do večnosti. Pri kostole stojí kaplnka lurdskej Panny Márie. Za tých 13 rokov sa udialo veľa duchovných slávností. Konali sa v ňom misie, bol v ňom vysvätený za kňaza misionár P. Jozef Humeňanský, náš rodák, ktorého vysvätil otec arcibiskup Alojz Tkáč. Zažili sme aj smutnejšie slávnosti, keď zomrel kňaz, náš rodák Ondrej Galdun – nech odpočíva v pokoji! Pri všetkých slávnostiach sa schádza veľa kňazov a sestričiek; z našej dediny je 9 sestričiek sv. Kríža. V kostole je dosť miesta na sedenie. O všetko sa stará náš kostolník Michal Jenča. Nesmieme zabudnúť aj na dobrého dona Kočíka, ktorý zahynul tragickou smrťou. Postavili sme mu pomník pri kostole, ktorý nám ho pripomína, aj keď je pochovaný na košickom cintoríne. Nech ho Pán Boh príjme do večnej slávy, nech oroduje za nás u Pána.
Vo vnútri kostola sme chceli mať všetko. Vďaka aj sponzorom, ktorí pomáhali pri doplnkoch v kostole ako je krížová cesta. Starú krížovú cestu sme darovali na biskupský úrad. Je umiestnená na chodbe biskupského úradu. Lavice zo starého kostola sme darovali do pútnického kostola sv. Joachima a Anny. Sme radi, že ešte poslúžia pútnikom. Sv. Joachim a Anna, orodujte za nás! Sme šťastní, že máme aj dobrého kantora, ktorý nás doprevádza pri bohoslužbách. Najviac sa tešíme na sviatky – Vianoce či Veľkú Noc. Vždy si nájde čas, pre náš zbor. Ďakujeme preto aj zboru za ich ochotu a čas pri nacvičovaní piesni, ktoré nás vždy povzbudia. Ďakujem aj nášmu duchovnému otcovi, ktorý nás vedie ako pastier svoje ovečky i za jeho povzbudzujúce slová, ktorými nás vždy rozosmeje. Toto všetko píšem preto, lebo som v tomto kostolíku strávila 13 rokov pri jeho upratovaní. Nech tie roky budú na chválu Božiu. Nech vás Pán Boh žehná v novom roku 2006 a novonarodené Božie dieťatko navráti všetkých, ktorí sa od neho vzdialili.
Helena Hudáková, Ovčie